Rýchla doba si iste vyžaduje rýchle zmeny a rôzne prispôsobenia, ale ako tvrdí stará ľudová múdrosť, dvakrát meraj a raz rež.
Poučenie z modernejšej skúsenosti zase hovorí, že horší pohľad ako na mladého pesimistu je už len na starého optimistu. Naozaj by som teda za
všetkými zmenami nehľadal len zlé zámery, to vedenie a múdrosť naozaj postupujú, dokonca stále intenzívnejšie prichádza k naplneniu Ježišových slov, že nič nie je skryté, čo by nevyšlo najavo. Treba si teda dávať pozor na vyrábanie zmien v zákulisí, bez vedomia a schválenia tou podradnou členskou základňou…
Negatívnou tendenciou naozaj je to, že sa vytráca nielen úcta medzi ľuďmi, ale aj úcta k Bohu. Boh je totiž niečo, čo proporčne nemožno porovnávať s človekom a jeho možnosťami. My veríme v Trojicu, v dokonalosť a predurčenosť Krista ako večného Slova a nezničiteľ-ného spojiva medzi minulosťou, súčasnosťou i budúcnosťou.
Ale všimli sme si aj Ježišovu úctu k Bohu a zdôrazňovanie neustálej, ba zvyšujúcej sa potreby rešpektu k nemu? V predošlej glose som citoval text, v ktorom Ježiš hovorí o sebe ako o človeku, ktorého chcú zabiť, lebo povedal, čo počul od Boha. Takisto tvrdí, že otec je väčší od neho a kto si ctí jeho, musí si ctiť aj jeho otca. Pretože úcta k Bohu je to, čo sa v dejinách pravidelne vytráca a minimálne od Abraháma to prináša rôzne katastrofy.
Úcta k Bohu a pokora pred ním iste nestrácajú aktualitu ani zoči – voči rýchlemu rozvoju vedeckých a technických možností. Obrovský pokrok v povojnových rokoch a tiež optimizmus, ktorý prepukol aj po prvej a ešte viac po druhej svetovej vojne, viedli k nereálnym víziám a strate pokory pred Bohom i pred ľuďmi, k skreslenému videniu ľudských možností
a schopností.
Pretože najhorší vo vzťahu k Bohu nie je ateizmus, ale zbožňovanie človeka a ľudstva. Práve to je podstata všetkých heréz, vrátane slobodomurárstva, ktoré momentálne zvádza s kresťanstvom smrteľný boj a žiaľ Bohu, takmer nikto to nechce vidieť a už vôbec nikto nechce o tom konkrétne a otvorene hovoriť.
Končím slovami apoštola Pavla, ktoré platia stále viac: „Neverte, moji milovaní, Boh sa nedá vysmievať a čo človek zaseje, to bude aj žať.“ / Galaťanom 6, 7 /
Vlado Gregor