Pred 85 rokmi 21. 7. 1939 bola prijatá prvá ústava Slovenskej republiky, ktorá mala takúto preambulu:
„Slovenský národ pod ochranou Boha Všemohúceho od vekov sa udržal na životnom priestore mu určenom, kde s pomocou Jeho, od ktorého pochádza všetka moc a právo, zriadil si svoj slobodný slovenský štát. Slovenský štát združuje podľa prirodzeného práva všetky mravné a hospodárske sily národa v kresťanskú a národnú pospolitosť, aby v nej usmernil sociálne protivy a vzájomne sa križujúce záujmy všetkých stavovských a záujmových skupín, aby ako vykonávateľ sociálnej spravodlivosti a strážca všeobecného dobra v súladnej jednotnosti dosiahol mravným a politickým vývojom najvyšší stupeň blaha spoločnosti i jednotlivcov.“
Norimberský súdny tribunál odmietol súdiť Dr. J. Tisu
V uplynulých dňoch sa na stránkach tzv. nezávislej tlače objavili rozličné informácie o fašizme na Slovensku. Sme svedkami toho, že sa opäť vyťahujú argumenty osvedčených vymývačov mozgov- expertov marxizmu – leninizmu. Rozliční füleovci, štraserovci a iní lovci a hľadači slovenských fašistov, verní to bývalí súdruhovia a vyberači straníckych známok do novembra 1989, ba aj po ňom, žiaľ nie sú schopní prekročiť svoj dogmaticky obmedzený zenit pohľadu a bez ohľadu na nové skutočnosti a nové fakty, ktoré sa objavili napríklad aj pokiaľ ide o prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisu, opakujú ako verkeľ svoje zatuchnuté marxisticko – leninské pohľady na uplynulé udalosti a osobnosti.
Aby sme trochu narušili ich stereotypné myslenie, uverejňujeme list konvertitu (pokrsteného žida) MUDr. Gabriela Hoffmanna Predsedníctvu Židovskej náboženskej obce v Prešove. List sme prevzali z časopisu Konfederácie politických väzňov Slovenska SVEDECTVO č. 4.
Úctivo žiadam venovať tomuto listu a jeho autorovi primeraný čas, trpezlivosť, dobrú vôľu, ochotu, oprostenú vedomej, či nevedomej pýchy, obliecť sa do šatu pokory a lásky a aj z toho hľadiska volať za svedka dejiny uplynulých storočí, ktoré sa museli vrátiť do obludného nacistického holokaustu. Sme ochotní, presvedčení viniť z toho zločinu takmer výhradne Nemcov, nacistov, Hitlera a akosi pritom zabúdame na medzinárodné spojitosti, spletitosti, z ktorých lona vychádzali podnety, ktoré pomohli splodiť hniezdo antisemitizmu, zdeformovanú na otrasnú formu nacizmu.
A keď som tento úvod položil na papier, musí nasledovať otázka: Som ja, môj rod, moji terajší a bývalí bratia , moji a naši otcovia, praotcovia výnimky, bez viny pri sledovaní a hľadaní spoluvinníkov nacizmu? Aj my máme svoj podiel viny na vzniku rôznych foriem a stupňov antisemitizmu. Jeho prapríčinou je skutočnosť, že Ježiš Kristus prišiel k svojim a svoji Ho neprijali. Opakovane prosím o láskavú toleranciu. Mám 87 rokov, som pripravený opustiť „naše slzavé údolie“ dožiť svojich čias v pokoji, cti, láske, ku každému človeku.
Zverejnili ste výzvu: Nech sa prihlási každý občan, Slovenskej republiky, ktorý v období slovenského štátu 1939 – 1945 zachránil život aspoň jedného žida ohrozeného holokaustom, aby prevzal vysoké štátne izraelské vyznamenanie- Spravodlivý medzi národmi. Dovoľujem si predložiť svoj návrh. Nebohý prezident slovenského štátu Mons. Dr. Jozef Tiso udelil 9000 (deväťtisíc) výnimiek z ustanovení Židovského kódexu. Výnimka sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov. Znamenalo to záchranu aspoň 30 000 židov. Nemecké bezpečnostné orgány zareagovali očakávaným spôsobom. Pána prezidenta Mons. Jozefa Tisu nazvali bielym židom a gestapo mu pohrozilo koncentračným táborom.
V prvom polroku 1994 sa dostala na slovenský knižný trh moja štúdia Katolícka cirkev a tragédia slovenských židov v dokumentoch.
Citujem stovky dokumentov z celoštátnych archívov Európy, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že Dr. Jozef Tiso nebol nikdy vojnovým zločincom. Generálny prokurátor ČSFR p. Dr. Tibor Böhm úradne potvrdil, že prezident Dr. J. Tiso nebol vojnovým zločincom.
Norimberský súdny tribunál v roku 1946 vyhlásil, že odmieta žiadosť zástupcu ČSR podať na Dr. Jozefa Tisu akúkoľvek žalobu na vojnového zločinca, pre nedostatok dôkazového materiálu.
Prezident Dr. E. Beneš mal k dispozícii početnú skupinu skúsených odborníkov rôznej profesie poverenú jedinou úlohou: Hľadať a predložiť materiál, spisy, zápisnice, archívne dokumenty, ktoré by potvrdili, že Dr. J. Tiso bol vojnovým zločincom. Táto komisia pracovala plných desať rokov, intenzívne, dôsledne a komplexne, ale stroskotala. Po celý čas intenzívneho hľadania nenašla a nepredložila svojmu chlebodarcovi nijaký dokument o previnení pána prezidenta Dr. J. Tisu.
Pán Simon Wiesenthal, hlava izraelskej tajnej polície, obávaný Nazijäger- poľovník, na skrývajúcich sa nacistov a s právomocou na celom svete, vystopoval skrýšu po Himmlerovi najvyššieho nacistu v Južnej Amerike, kde sa po roku 1945 dlhé roky skrýval, Eichmanna, uniesol ho do Izraela, tu ho postavili pred súd a podľa zásluhy odsúdili na trest smrti a popravili. Tento pán Simon Wiesenthal univerzitný profesor, nositeľ Nobelovej ceny mieru, v spojitosti s obvineniami pána prezidenta Mons. Dr. J. Tisu vyhlásil: „Meno Dr. Jozefa Tisu nie je pre mňa zaujímavé“.
Napriek týmto nevyvrátiteľným svedectvám v prospech pána prezidenta Dr. J. Tisu ťažko pochopiť prečo niektorí naši intelektuáli, dokonca tzv. historici, bulvárni novinári si dovoľujú písať o ňom, že stál na čele „klérofašistického“ štátu. Pritom náš dospelý, aj nedospelý občan vie, resp. by mal vedieť, že každý člen slovenského kléru, celá hierarchia bez výnimky, na čele s biskupským zborom stála na strane prenasledovaných židov, že každá fara, všetky kláštory, všetky cirkevné budovy, ustanovizne, dokonca rímskokatolícke kostoly a biskupské úrady sa stali útočišťami na živote ohrozených Židov. Pod vplyvom takéhoto príkladu sa zachoval celý slovenský národ k perzekvovaným židom mimoriadne čestne, ľudsky a kresťansky.
Je všeobecne známa skutočnosť, že slovenské rodiny, najmä na vidieku chránili, skrývali a živili Židov. S Nemcami spolupracoval nepatrný počet Slovákov. , hlavne z lumpenproletariátu a z kruhu predajnej „inteligencie“. To je tá historická pravda, zamlčovaná nežičlivými zahraničnými i vnútroštátnymi nepriateľskými silami. Ešte raz prosím v pokoji, v zmierlivosti, ale aj z hľadiska účelnosti rozanalyzovať výhody a nevýhody neurovnaných vzťahov medzi židovským a kresťanskokatolíckym obyvateľstvom Slovenskej republiky.
Terajšie obdobie má pre úprimné, bratské objatie mimoriadny význam. Svätý Otec pápež Ján Pavol II. v roku 1995 oficiálne navštívil Izrael. Veríme a modlíme sa , aby ho v tejto Svätej zemi vítali všetci obyvatelia s úctou, maximálnou oddanosťou, predovšetkým však s detinskou prítulnosťou a prejavmi úprimnej lásky. V tomto duchu aj v duchu mojej knihy, ktorá je predovšetkým zbierkou dokumentov svedčiacich o ušľachtilom ľudskom – kňazskom, izraelskému národu s láskou naklonenom veľduchu, čo potvrdzujú všetky publikácie o živote a diele Dr. J. Tisu, rozhodnite sa, prosím, v tichosti, skôr slávnostne, odovzdať in memoriam pánu prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi vyznamenanie „Spravodlivý medzi národmi“. Bol by to začiatok novej historickej epochy.
Záverom prosím o možnosť dialógu v úzkom, či širšom kruhu, ev. pred TV obrazovkou. S úzkosťou v modlitbách, ale s nádejou na Božie milosrdenstvo spoločného Otca, čakám na Vaše rozhodnutie. Daj Spasiteľu, aby bolo pre nás, pre mňa, obnoveným Božím chlebom z neba, spoločnou našou mannou.
Ďakujem za vypočutie.
MUDr. Gabriel Hoffmann
Pripravil: Anton Čulen