Dnes často možno počuť heslá ako „odstrániť štruktúry“, alebo „oslobodiť sa od štruktúr“. Zaiste, treba uznať, že odhliadnuc od niektorých nevyhnutných štruktúr pre ľudskú spoločnosť a pre Cirkev, viaceré spoločenské a hospodárske štruktúry sú dnes už zastarané, prekonané, lebo miesto toho, aby pomáhali rozvoju ľudskej osoby, skôr ju obmedzujú a utláčajú.
„Tak teda vyjdime za ním mimo tábora, nesúc na sebe jeho potupu! Lebo nemáme tuná trvalej vlasti, ale budúcu očakávame.“ (Žid 13, 13- 14)
Keď teda štruktúry nezodpovedajú pokroku ľudstva a plánom Božej spásy, treba mať odvahu ich zmeniť alebo odstrániť. Príkladom takého prelomu v dejinách je príchod Ježišov a jeho obeta na kríži.
Podľa starozákonného obradu telá obetovaných zvierat, na deň Zmierenia, boli spálené mimo ohrady tábora počas putovania na púšti a neskôr mimo múrov Jeruzalema. Bol to predobraz, ktorý neskôr dokonale uskutočnil Kristus, keď na Golgote, mimo brán Jeruzalema, potupnou smrťou na kríži zničil hriechy celého ľudstva. Starozákonné obete a židovské náboženstvo boli tým prekonané a Židia boli vyzvaní, aby vyšli za Ježišom mimo vlastného tábora.
Majú uveriť v Krista a duchovne sa rozísť so starými štruktúrami a obradmi. Majú vyjsť z uzavretého národného náboženstva a vstúpiť do všeobecnej Cirkvi, napriek ťažkostiam a prípadným opovrhnutiam, ochotní niesť na sebe Kristovu potupu.
A podobne má konať i každý kresťan, ktorý sa rozhodol ísť verne za Ježišom. Musí vyjsť mimo tábora vlastného ja, rozísť sa so všetkým tým, čo v jeho vnútri a mimo neho prekáža nasledovať Krista a musí byť pripravený niesť na sebe jeho potupu, jeho kríž. Dodáva mu však silu vedomie, že „nemáme tuná trvalej vlasti, ale budúcu očakávame“ (Žid 13, 14), tú, do ktorej definitívne vkročíme , keď vyjdeme za Ježišom mimo tábora pozemskej existencie.
A to nás pobáda, aby sme sa v hocijakej spoločenskej štruktúre snažili už teraz duchom sa povzniesť ponad každú pozemskú štruktúru. Ísť za Ježišom a to i ponad každú štruktúru. Mária je nám i tu vzorom. Ona doslovne vyšla za Ježišom poza brány Jeruzalema a niesla s ním potupu a bolesť pod krížom, pri zrodení sa Cirkvi.
No už predtým, keď sa rozhodla pre panenstvo, určitým spôsobom sa rozišla so štruktúrami Starého zákona. A tak tomu bolo i pri zvestovaní Ježišovho narodenia. Dostala túto veľkú zvesť nie v Jeruzalemskom chráme, ale vo svojej skromnej izbietke, kde v tej chvíli ona sa stala chrámom Najvyššieho. I počas svojho života Mária musela často meniť svoje prostredie a tak i „štruktúru“ svojej existencie, počnúc životom v Nazarete, cez Betlehem, pri úteku do Egypta, počas verejného života Ježišovho až po opustenosť pod krížom, v období prvotnej Cirkvi, až po odchod za Ježišom pri nanebovstúpení, odkiaľ nám spolu pripomínajú, že i my nemáme tuná trvalej vlasti.
Mária, pretože bola v každej chvíli verná vôli Božej, vedela sa povzniesť ponad každú štruktúru. Z jej života vidíme, že ísť za Ježišom znamená často duchovne prekonať tie štruktúry, ktoré nie sú od Boha a nie sú pre človeka, a preto skôr či neskôr sa zrútia.
Nejde tu však o to „ísť proti“, ako skôr „vyjsť v ústrety“. Ísť proti, znamená uzavretý a nepriateľský postoj. Vyjsť v ústrety druhým, znamená slobodu a lásku, znamená zárodok tvorenia nových štruktúr.
Nuž vyjdime so štruktúr nášho egoizmu, našej pohodlnosti a lenivosti a poďme za Ježišom. Vyjdime z okruhu našich starostí a ťažkostí a poďme v ústrety Ježišovi v človeku dneška, snažiac sa pochopiť jeho túžby, jeho problémy, jeho slabosti a starosti. Kráčajme za Ježišom v povedomí, že všetko tu na zemi je prechodné, že všetko sa skončí ako nejaký výlet, ako nejaký prázdninový pobyt, lebo tu nemáme trvalej vlasti.
No zatiaľ, spolu s ľuďmi dobrej vôle, i za cenu sklamania, námahy a obetí, budujme medzi sebou to kráľovstvo pokoja a lásky, ktoré v dnešnej dobe rozbrojov a nenávisti sa zdá utópiou, ale ktoré je jedinou pravou a trvalou skutočnosťou.
Jozef Zlatňanský
Slovo života, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda Rím 1980
Pripravil: Anton Čulen