Narodil som sa do tohto sveta. Obklopuje ma nielen veľa ľudí, ale i veľa najrozličnejších vecí a možností. I pre mňa má svet veľa ponúk.
Možno si niekedy predstavujem, čo všetko by som chcel, čo však iba môžem. Možno som neraz aj smutný z toho, že všetko to krásne, čo mi ponúka tento svet a život, nestihnem prežiť, zakúsiť. Jeden ľudský život je na to veľmi , až priveľmi krátky.
Už z tohto jednoduchého premýšľania je teda celkom samozrejmé, že si budeme musieť v živote voliť a že sa budeme musieť v živote niečoho zriekať. Zostáva tu však rozhodujúca otázka: Čoho sa zrieknuť a čo si voliť, aby môj život bol naozaj životom? Keby som bol voči životu i voči sebe ľahostajný, vôbec by som sa nemusel tým trápiť. Žil by som si, ako mi to vyhovuje, ako kedy mi napadne. Aj rozumné by sa to mohlo zdať. Ak mi však na živote záleží, tak musím hľadať, skúmať, pýtať sa, čo si voliť a čoho sa zriekať.
Možno sme niekedy pozorovali kvety a trochu nad nimi aj premýšľali. Mohli by sme prísť na to, ako si korienkami zo zeme, v ktorej je všeličo, vyberajú iba to, čo slúži pre krásu a vôňu, čo rozdávajú.
Veľmi sa mi pozdáva i predstava, že stojím pred rozličnými cestami a ja sa môžem pýtať ako mladý šuhaj z rozprávky, ktorý sa dostal na krížne cesty: Ktorou cestou ísť?
Odpoveď na otázku mi dá skutočnosť, kam cesta vedie. Rozhodujúci je teda cieľ cesty – kam sa mám svojím životom dostať a ktoré prostriedky k tomu vedú. Musím sa naučiť zriekať všetkého, čo mi prekáža dosiahnuť cieľ, a naopak, usilovať sa o všetko, čo mi cieľ dosiahnuť pomáha. Pomyslime si len na športovcov, ktorí nejedia, doslova sa postia, vyberajú si stravu, len aby dosiahli čo najlepšie výsledky.
Každý deň života, ktorý mám pred sebou, sa mi môže javiť ako čistý, prázdny list knihy, ktorý treba zapísať. Či bude kniha krásna, alebo nie, závisí od toho, čo na jej stránky napíšem. Nie vždy a hneď sa mi podarí vidieť veci v správnom svetle. O to sa musím usilovať, treba mi prosiť o o svetlo, Ducha Svätého. Možno sa nám ani nezdá, ako často nám chýba práve toto svetlo, ako sme neraz schopní vidieť biele ako čierne a čierne ako biele, pokladať dobro za zlo a zlo za dobro. Človek si potom vyčítavo povie: Kde som mal rozum, kde som mal oči?!
Premýšľaj a modli sa: Verím, že mojou jedinou normou v hodnotení a vo výbere vecí má byť to, nakoľko mi pomáhajú dosiahnuť cieľ, pre ktorý ma Boh stvoril?
Pane, nauč ma zriekať sa všetkého, čo ma od teba vzďaľuje, a prijať to, čo ma k tebe vedie.
Jozef Šuppa SJ, Život, poznanie, láska, Vydavateľstvo Dobrá kniha 2015
Pripravil: A. Čulen