“Preto aj touto cestou vyjadrujem Antonovi Seleckému podporu za jeho verejné vyznanie viery v Trojjediného Boha a vyzývam všetkých kresťanov na Slovensku k odvahe v obhajovaní Desatora Božích prikázaní a Evanjelia nášho Pána Ježiša Krista”
Vážený pán minister vnútra, pán Matúš Šutaj Eštok!
Včera sa na viacerých sociálnych sieťach objavila informácia, že v nedeľu 4. augusta 2024 polícia SR vypočúvala disidenta par excellence, sedemdesiatštyri ročného pána Antona Seleckého. Navštívila ho v Pohorelskej Maši, kde pán Selecký trávi jeseň svojho života.
Dôvodom na to, aby človeka kontaktovala polícia mal byť ten, že na facebooku organizátorov Pridu Trnava napísal krátky citát z Písma svätého – tri slová „MENE, TEKEL, FARES“.
Podľa vyjadrenia pána Antona Seleckého „Chceli vedieť, čo som tým mienil, pretože organizátori Pride – pochodu to vraj berú ako vyhrážanie sa.“ Ďalej v statuse čítame, že ide vraj o porušenie paragrafu o extrémizme – teda činnosti, ktorá smeruje k obmedzeniu a ohrozeniu práv a slobôd iných…. (§ 47a, ods. 1 písm. a).
Dnes v dobe internetu stačilo pánom policajtom opýtať sa svojho policajného kaplána (či sú katolíci je úplne irelevantné) alebo dať do googlu tie tri slová, Mene, Tekel, Fares, a zistili by, že je to z knihy zo starozákonného proroka Daniela (5, 25-31): „Toto je teda písmo, ktoré je napísané: Mene, Tekel, Ufarsin. A toto je význam slov: Mene: Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec. Tekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým. Peres: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a odovzdané Médom a Peržanom. Vtedy Baltazár rozkázal a Daniela obliekli do purpuru, na hrdlo mu dali zlatú reťaz a vyhlásili o ňom, že má ako tretí vládnuť v kráľovstve. V tú noc babylonského kráľa Baltazára zabili.“
Nacistické Nemecko sa snažilo vytvoriť tzv. nadčloveka (der Übermensch), komunizmus si vytvoril proletariát a hlásal „triedny boj“. Pre nacistov a komunistov dneška sa stal Übermensch LGBTI aktivista a namiesto triedneho boja stavajú rod proti rodu.
V preambule Ústavy Slovenskej republiky sa odvolávame na cyrilometodské dedičstvo. Základom našej viery je teda Desatoro Božích prikázaní, kde nám Boh v šiestom bode desatora hovorí „NEZOSMILNÍŠ“. Ako dopadla Sodoma a Gomora, o ktorej hovorí Prvá kniha Biblie Genezis kap. 18 a 19) sme tiež počuli. Veď aj preto sa hriech homosexuality nazýva aj sodomia.
Kniha Levitikus homosexualitu nazýva ohavnosťou: „Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!“ (Lv 18, 22)
„Keby niekto súložil s mužom, ako sa súloží so ženou, dopustili by sa ohavnosti a obaja musia zomrieť. Sami ponesú vinu za svoju krv.“ (Lv 20, 13)
Svätý Pavol v liste Rimanom píše: „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní“. (Rim 1, 21-32)
V Prvom liste Korinťanom zas uvádza: „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“. (1 Kor 6, 9-10).
Tak ako ohrozujeme svoj život a zdravie nerešpektovaním fyzikálnych zákonov, takým istým spôsobom sa vystavujeme nebezpečenstvu ohrozenia zdravia a života aj porušovaním Božích príkazov. Preto je dôležité o. i. aj verejné ohlasovanie evanjelia nášho Pána Ježiša Krista, čítanie Písma svätého, aby sa nikto nemohol vyhovárať na neznalosť zákona.
Verejne známe veci o Antonovi Seleckom
Vážený pán minister vnútra,
dovoľte, aby som tu pripomenul, že pán Anton Selecký sa počas komunistického režimu venoval dovozu, skladovaniu a distribúcii pašovanej náboženskej literatúry zo Západu a od roku 1979, po návšteve o. Antona Hlinku v Mníchove, aj spravodajskej činnosti pre RFE. V roku 1979 – 1980 bol vo vyšetrovacej väzbe v Prahe-Ruzyni i v bratislavskom Justičnom paláci. Bol odsúdený za pomoc pri úteku za hranice. V ďalšom období monitoroval prípady prenasledovania katolíckych aktivistov bezbožným komunistickým režimom, na základe čoho mal niekoľko domových prehliadok, množstvo zatknutí a výsluchov. Od jesene 1987 až do novembra 1989 pôsobil v západných oznamovacích prostriedkoch (RFE, Hlas Ameriky) už verejne. V októbri 1988 sa stal členom Hnutia za občiansku slobodu, ktoré až do novembra 1989 otvorene pôsobilo proti režimu. Od augusta 1989 až do prevratu bol trestne stíhaný v procese s tzv. „Bratislavskou päťkou“ spolu so svojimi slovenskými kolegami-členmi Hnutia za občiansku slobodu a súdený za protištátnu činnosť. Túto „5“ tvorili Dr. Ján Čarnogurský, Prof. Miroslav Kusý, spisovateľka Hana Ponická, Dr. Vladimír Maňák a Anton Selecký).
Po prevrate pôsobil ako novinár na voľnej nohe i v Slovenskom denníku, ktorý krátko viedol ako šéfredaktor (1992). V roku 1993 založil mariánsky časopis M ROSA a následne aj združenie Magnificat. V roku 2000 vydal publikáciu Diaľnica do pekla, režíroval niekoľko dokumentárnych filmov s mariánskou tematikou (Ohnisko mieru, Jediná Nádej, Čas rozhodnutia, Cesta na horu Zvir).
V roku 2006 A. Selecký (a A. Čulen) odovzdali do NR SR petíciu takmer 120 000 občanov SR žiadajúcich prijatie a ratifikáciu čiastkovej zmluvy o výhrade svedomia, ku ktorej prijatiu sa zaviazala Slovenská republika v zmluve so Svätou stolicou. V roku 2008 (spolu s ďalšími disidentmi Jozef Erd, Anton Čulen, Tibor Novotka) upozornili v otvorenom liste (Výzva 2008) poslancov NR SR na absenciu zmienky o Bohu a kresťanstve v tzv. Lisabonskej zmluve. V roku 2012 – 2016 bol tiež predsedom politickej strany Magnificat Slovakia.
Vážený pán minister,
v spomínanej Výzve 2008 sa o.i. uvádza: „Existuje román Georgea Orwella 1984. Ide o fantastickú víziu svetového superštátu, ktorý kontroluje a prenasleduje každého občana na svete už len za vlastné myšlienky. Je to skutočne len fantastická vízia? Nedávno v Londýne poslankyňa opozičnej konzervatívnej strany Ann Widdecombová pre Daily Mail prehlásila: Po prvýkrát v našich dejinách vám môže zaklopať na dvere policajt nie kvôli tomu, čo ste urobili, ale kvôli názoru, ktorý ste vyjadrili. Daily Mail pokračuje: Čoraz viac sa z ľavej strany politického spektra presadzuje tendencia trestať vyslovené myšlienky. Súdy v mene boja proti „zločinom z nenávisti“ – pozri tzv. antidiskriminačný zákon – často šikanujú, či priamo prenasledujú konzervatívnych politikov i predstaviteľov Cirkví za ich výroky alebo vyslovené morálne súdy.
Spisovateľka Lynette Burrowsová v rozhlasovej relácii povedala, že povoliť adopciu detí homosexuálnym párom považuje za veľmi nerozumné. Následne ju kontaktovala polícia. Burrowsová povedala policajtom, že „Británia je slobodná krajina kde ľudia môžu vyjadrovať svoje názory.“ Policajti jej odpovedali, že zatiaľ to nie je zločin, ale „incident“ si zaznamenajú. Potiaľto britská tlač.
Opäť sa pýtame: Dokedy to ešte nie je ZLOČIN? Kedy sa naplní vízia Georgea Orwella? Napokon, už sme zabudli, čo sa dialo v našej spoločnosti do novembra 1989? Zabudli sme na milióny prenasledovaných, na desaťtisíce uväznených, na stovky popravených a mŕtvych?
A všetko sa dialo v mene demokracie ľudu, sociálnej rovnosti, svetlých zajtrajškov a v mene pokroku ľudstva! Počujeme dnes azda niečo iné? Ak nie, nuž sa pripravme na štvrté heslo starovekých Rimanov – a to „KRESŤANOV LEVOM“. Pretože to, o čo sa Európska Únia spolu s ostatnými svetovládcami snaží – je univerzálne náboženstvo, v ktorom chcú kresťanstvo rozpustiť ako kocku ľadu v pohári vody. V čom sa líšia súčasní globalizační demokrati od komunistov? Len a len v metóde. A robia to geniálne.“
Vo Výzve 2008 sa ďalej uvádza: „Už aj vlk v známej slovenskej rozprávke prišiel na to, že kozliatka najskôr zožerie tak, že si prekuje hlas a zaspieva svoju zákernú sladkú pesničku. A my počúvame pesničku – o cestovaní, o slobode, o eure… O zuboch EÚ zatiaľ netušíme. Vráťme sa ale ku najviac rezonujúcej pripomienke Boha a kresťanstva v tej Lisabonskej zmluve: V preambule Ústavy Slovenskej republiky je zmienka o cyrilometodskom kresťanskom dedičstve nášho národa, ako aj ochrana života od okamihu počatia. Ohľadne života sa už podarilo Ústavu SR nerešpektovať. A tak je tu ďalšia otázka: Dokedy vydrží v preambule Ústavy Slovenskej republiky cyrilometodské dedičstvo? Kto to zaručí? Nikto, pretože naše zákonodarstvo už bude len poslušným otrokom legislatívcov EÚ, a potom už bude Katolícka cirkev „mimo zákon“. O následkoch prosím pouvažujte…
A tak budeme musieť prijať: registrované partnerstvá homosexuálov, eutanáziu, tzv. multikultúru, akékoľvek tzv. „náboženstvo“, zvrátenosti každého druhu, prenasledovanie horšie ako za komunizmu, elektronický svet a kontrolu, akú ešte ľudstvo nezažilo, a napokon koncentračné tábory a mučiarne pre „nenapraviteľných“. Toľko z citátu z roku 2008, ktorý sa dnes, v roku 2024 stáva realitou.
Vážený pán minister vnútra,
je smutné, že polícia v štáte, ktorý sa hrdo nazýva demokratický a ešte sa aj v preambule Ústavy Slovenskej republiky hlási k cyrilometodskému dedičstvu, perzekvuje človeka len preto, že vyznáva vieru v jedného Boha v troch osobách, Boha Otca, Syna a Ducha Svätého a pripomína nejaký citát zo Svätého písma. Takéto konanie pripomína praktiky dvoch zločineckých ideologických režimov, nacizmu a komunizmu.
Anton Selecký, a mnoho ďalších aktívnych kresťanov-katolíkov na vlastnej koži zažili praktiky komunistickej ŠTB. Ich svedectvo a odvážne verejné vyznávanie viery v Trojjediného Boha bolo dôležité nielen v minulosti a je ním aj dnes. Boha totiž treba viac poslúchať ako ľudí.
Vážený pán minister vnútra,
pán Anton Selecký aj počas bezbožného komunistického režimu odvážne, (aj napriek väzneniu a perzekúciám) ohlasoval evanjelium nášho Pána Ježiša Krista a bojoval za úplnú náboženskú slobodu, do ktorej patrí aj sloboda prejavu. Nezlomil ho bezbožný komunizmus, a verím, že ho s pomocou Božou nezlomí ani bezbožný neonacisticko-boľševický liberalizmus, ktorý žiaľ momentálne dominuje vo svete i v EÚ. Videli sme to nedávno na otvorení olympijských hier.
Preto aj touto cestou vyjadrujem Antonovi Seleckému podporu za jeho verejné vyznanie viery v Trojjediného Boha a vyzývam všetkých kresťanov na Slovensku k odvahe v obhajovaní Desatora Božích prikázaní a Evanjelia nášho Pána Ježiša Krista.
Na záver si dovolím pripomenúť, že každá vláda je od Boha a preto každá vláda musí vykonávať svoju moc v poslušnosti voči Bohu!
Na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie nech Pán Boh žehná Vás, Vašu rodinu i celé Slovensko, aby zostalo verné Kristovi a Cirkvi.
S pozdravom
Anton Čulen
predseda Aliancie za nedeľu – Slovensko, o. z.
Na vedomie: KBS, Média, verejnosť
pán Čulen ako vždy na 1. pozdravujem a pokračujte!