Možno boli aj v tvojom živote chvíle, keď sa ti všetko okolo zdalo pochmúrne a beznádejné, takže si nielen pochyboval o Božej láske, ale začal si pochybovať aj o samej Božej existencii.
Biblia existenciu Boha nevysvetľuje, ani nedokazuje. Podáva ju ako úplnú samozrejmosť. Už prvá veta Biblie: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gen 1, 1), je úžasným prehlásením, ktoré je na jednej strane jednoduché, ale na druhej nesmierne hlboké a vážne. Vyjadruje, že Boh je, a že je Stvoriteľom vesmíru.
Pred mnohými rokmi pracovala moja manželka ako vedúca sestra v najprestížnejšej psychiatrickej nemocnici v Európe. Jedného dňa sa hlavný psychiater, ktorý sa vyhlasoval za ateistu, vypytoval Dorothy na jej vieru. „Pán doktor,“ odpovedala, „viete, že si vás vážim ako autoritu vo vašom odbore. Ste lekárom na vysokej škole, kde vás všetci uznávajú, a v lekárskej obci má vaše meno zvuk. Smiem vám navrhnúť, aby ste si predtým, ako ešte raz o sebe prehlásite, že ste ateista, prečítali Bibliu s takou horlivosťou, akú venujete psychiatrickému výskumu?“
Potom mu pripomenula niekoľko pacientov, ktorých práve v tom čase prepustili z dlhodobej starostlivosti. Boli to pacienti, ktorí sa mohli vrátiť domov kvôli úžasným zmenám, ktoré vykonal Boh v ich životoch. Ďalší dvaja už viedli produktívny život, ako každý iný zdravý človek. Každý z nich spoznal Boha osobne. Doktor vedel že títo pacienti neprešli najmodernejšou liečbou. Ani ako ateista, ani ako psychiater si nevedel vysvetliť fenomén radikálnej premeny v ich životoch.
Ešte raz pripomenul Dorothy, že neverí v Boha, ale aj tak ju poprosil, aby sa za neho modlila. Prisľúbil, že si začne čítať Bibliu bez predsudkov. Po siedmich týždňoch pozorného čítania psychiater Dorothy povedal, že sa už nepovažuje za presvedčeného ateistu. Bol si však vedomý toho, že skutočné oddanie sa Bohu by si vyžadovalo zmenu jeho životného štýlu.
„Už nemám problém intelektuálneho charakteru, čo sa týka Biblie,“ priznal. „Ale zistil som, že nie som ochotný prijať zmeny, ktoré by nastali, keby som sa stal kresťanom.“
Po desiatich rokoch modlitieb za tohto nášho priateľa sme dostali od neho list. Písal, že našiel živú vieru a má vzťah s Bohom , ktorému odovzdal svoj život. Boli sme veľmi šťastní, no nie až tak veľmi prekvapení, pretože sme vedeli, že viera prichádza skrze počutie a počutie prostredníctvom Božieho slova (Rim 10, 17).
Aby nám Pán Boh pomohol, do srdca každého z nás vložil hlboké vnútorné vedomie svojej existencie.
Niektorí ľudia sa rozhodli, že veriť v Boha jednoducho nechcú. Ale na zemi nikdy nežil človek, ktorý by nemohol v Boha uveriť. Už do vesmíru Boh vložil mnoho dôkazov, ktoré svedčia o Jeho existencii. Čím hlbšie veda zasahuje do tajomstiev vesmíru a sveta, tým nerozumnejšou sa stáva domnienka, že všetko vzniklo náhodou. Nikto by sa predsa neopovážil tvrdiť, že raketoplán vzlietne do vesmíru, obletí Zem a potom bezpečne pristane v očakávanom momente, v určenej lokalite, a to všetko bez spolupráce konštruktérov, vedcov, technikov a matematikov. To isté platí aj o existencii západu slnka, ročných období, galaxií a atómov, o gravitačnej sile, ale aj o sile lásky. Nič z toho by neexistovalo bez stvoriteľského plánu Stvoriteľa Boha,, ktorý za tým stojí.
Uveriť, že prekrásny, dokonalý a usporiadaný svet vznikol na základe „veľkého tresku“ si vyžaduje miliónkrát väčšiu vieru, než uveriť v Boha – Stvoriteľa, pretože nič nemôže existovať bez tvorcu.
Dokonca aj krajiny, ktoré oficiálne popierali existenciu Boha, sa do takej miery a s takou absolútnou dôverou spoliehali na spoluprácu so zákonmi, zákonitosťami a priestorom vo vesmíre, že boli ochotní vysielať svojich kozmonautov do otvoreného vesmíru. Len v spolupráci s týmito zákonmi mohli svojich kozmonautov bezpečne priviesť späť na zem.
Nie je teda divné, že tí istí ľudia, ktorí sa spoliehajú na prírodné zákony, odmietajú existenciu Zákonodarcu a zvrchovaného Projektanta?
Určite všetci vieme, o devastujúcej a deštruktívnej sile atómovej bomby. Vedci vypočítali, že Slnko uvoľňuje každú sekundu takú energiu, ktorá sa rovná výbuchu 5 miliárd atómových bômb odrazu. V porovnaní s inými hviezdami uvoľňujúcimi energiu, nie je naše slnko až také veľké. Pritom ani nevieme, aké množstvo hviezd je vo vesmíre. O miliardách človek vie, ale to môže byť len škrupinkou obrovského neznáma, do ktorého naše poznanie ešte nepreniklo. Astronómovia tvrdia, že uvoľňujúca sa energia v niektorých galaxiách je miliardy krát väčšia, než energia nášho slnka. Ako by mohla takáto nepredstaviteľne obrovská energia existovať, keby nebolo Stvoriteľa, ktorého možnosti a moc sú neobmedzené.
V skutočnosti je to práve stvorenie, ktoré predstavuje Boha ako Boha stvorenia, Boha zákonov a Boha nekonečnej moci.
„Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť. Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta“. (Žalm 19, 1-5).
„Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky“. (Rim 1, 20).
A tak niet žiadnej výhovorky pre človeka, nech je kýmkoľvek a kdekoľvek, ktorý popiera existenciu Boha. Pri zamýšľaní sa nad nesmiernymi priestormi vesmíru, poriadkom a enormnou silou, ktorú Boh stvoril, sa mnohí ľudia cítia bezvýznamní a zanedbateľní.
Izraelský kráľ Dávid reagoval podobne. O majestátnom Bohu prehlásil: „Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: 5čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?“ (Žalm 8, 4-5).
Dnes už máme o vesmíre obrovské poznatky. Je to vďaka obrovským ďalekohľadom, ktoré zväčšujú naše videnie vesmíru päťsto tisíc krát i satelitom, ktoré posielajú na zem snímky zo svojho putovania vesmírom. Výsledkom je, že i my sa pýtať podobne, ako kráľ Dávid: „Ako sa môže Boh, ktorý to všetko stvoril, zaujímať o maličkého človiečika, akým som?“
Éra teleskopu je však aj érou mikroskopu. Dnes vieme, že existuje svet v miniatúrnom vydaní, ktorý môžeme poznávať iba prostredníctvom mikroskopu. A ten je tak isto neuveriteľný a úžasný ako nekonečný vesmír. Dokonca samé svetlo je príliš drsné na to, aby mohlo odkryť tajomstvá submikroskopickej dimenzie. Tam, kde končí schopnosť bežného mikroskopu, nastupuje elektrónový mikroskop. Ten akoby prebral štafetu a začal nám odkrývať pohľady na krásu, design, zákonitosti a silu, z ktorých sa skladá mikrosvet.
Ak máš niekedy pochybnosti, či sa Boh zaujíma o takého maličkého, ako si ty, v porovnaní s vesmírom, vypočuj si slová atómového fyzika, ktorý hovorí o dôležitosti všetkého, čo je malé a mikroskopicky nepatrné. Tvrdí, že i zdanlivá malichernosť je pre zachovanie celého nášho sveta a života nesmierne dôležitá. Oddeľ od seba neutróny a protóny atómu na vzdialenosť len o dve miliardtiny mikrometra (1 milimeter= 1000 mikrometrov) a namiesto zanedbateľnej zmeny v zoskupení pevnej hmoty sa svet rozplynie v kozmickej atómovej explózii. Áno, i to, čo sa zdá malicherné a najmenšie, je pre Boha stvorenia práve také dôležité ako to najväčšie.
Keď si položíme otázku: „Čo je človek, že na neho pamätáš..?“, uvedomme si, že hodnota človeka sa v žiadnom prípade neurčuje fyzickou veľkosťou. Naopak. Naša osobná hodnota je určená úplne inými faktormi. A Boh nám odkryl, prečo sme pre Neho cenní, vzácni a čo pre Neho znamenáme.
Napriek tomu, že vesmír a celé stvorenie hovorí o Bohu ako o Bohu stvorenia, zákonitosti a sily , On si zvolil na odhalenie svojej nekonečnej lásky a milosrdenstva iný spôsob. Je to Boh, ktorý sleduje svoj cieľ a chce nás priviesť k tomu, čo bude pre nás tým najvyšším dobrom. Ak Ho však máš nájsť, je nevyhnutné, aby tvoja duchovná orientácia, tvoj duchovný sprievodca bol absolútne spoľahlivý.
Richard A. Bennett, Hľadanie Boha, MSEJK Bratislava 2003
Pripravil: Anton Čulen