Po štyridsiatich rokoch emigrácie som opäť doma – vrátil som sa na naše krásne Slovensko. A tu sa mi dostala do rúk knižka, „Povstanie bez legiend“ z pera Jozefa Jablonického, vydaná vydavateľstvom „Obzor“ v Bratislave. Dva razy som si ju pozorne prečítal. Zaujala ma hlavne preto, lebo v roku 1945, počas osemmesačnej vyšetrovacej väzby pred tzv. Národným súdom v Bratislave, pýtali sa ma aj na „povstanie“.
Keď totiž tzv. povstanie „vypuklo“, Dr. Gustáv Husák poslal ku mne nášho spoločného priateľa Dr. Karola Rebru s výzvou, aby som sa do „povstania“ zapojil.
Bol som predsedom Združenia priemyslu, obchodu, živnosti, bánk a poisťovní, ktoré malo okolo pol milióna členov. Mal som v banskobystrickom rozhlase vyzvať robotníkov, aby sa zapojili do „povstania“ – do povstania proti vlastnému štátu.
Počas piatich rokov Slovenskej republiky som rečnil v továrňach a na pracoviskách o výhodách štátnej samostatnosti, a poukazoval na prosperitu vo vlastnom štáte, napriek neblahej vojnovej situácii. Prezident Dr. Jozef Tiso ma nazval apoštolom slovenskej štátnosti, a teraz by som mal v rozhlase hovoriť pravý opak toho? Ako som mohol? To by sa priečilo nielen zdravému rozumu, ale i svedomiu.
Preto som kategoricky odmietol odísť do Banskej Bystrice. Nie som ani historik, ani spisovateľ, ale ako človek cítim mravnú povinnosť povedať o „povstaní“ pravdu – bez ohľadu na politický systém či komunistické mýty, a to najmä z dôvodu, ktorý uvediem neskoršie.
14. marec 1939
Nemožno písať o „povstaní“ bez histórie Slovenského štátu a o Slovenskom štáte bez dátumu jeho vzniku – 14. marci 1939. Nebyť Slovenského štátu, nebol by možný ani vojenský puč proti nemu.
Keď sa Adolf Hitler rozhodol zlikvidovať o Sudety okyptenú Československé republiku, ihneď sa ozvali hlasy horthyovského Maďarska s nárokom na Slovensko, ktoré bolo tisíc rokov súčasťou Uhorska, tohto temného žalára národov. Nemci neplánovali posilňovať svojho maďarského spojenca, no maďarské vojská stáli na slovenských hraniciach, ochotne pripravené kedykoľvek ich – so súhlasom Hitlera – prekročiť. Okupačným maďarským vojskám sa málilo južné Slovensko, ktoré pripadlo Maďarsku po viedenskej arbitráži.
Hitler si pozval do Berlína Slovákov, aby sa vyjadrili, čo chcú v tejto situácii robiť. Božím riadením sme vtedy mali na čele Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Dr. Jozefa Tisu, ktorý vo funkcii predsedu vystriedal zosnulého vodcu slovenského národa Andreja Hlinku, a prijal Hitlerovo pozvanie na audienciu. Iba pol roka predtým boli u Hitlera na návšteve predstavitelia vyspelých západných demokracií, páni Chamberlaine a Daladier, ktorých počin vošiel do dejín pod výstižným názvom Mníchovská zrada. Vrátiac sa každý do svojej vlasti, Británie a Francúzska, mávajúc zdrapom papiera v ruke za frenetického potlesku nevedomého obecenstva, kričali: „Nesieme vám mier!“ Ako sa neskôr ukázalo, nepodpísali mier, ale rozsudok smrti nad ním.
Dr. Jozef Tiso v Berlíne nepodpísal nič, ba jeho odpoveďou na Hitlerovo naliehanie bolo, že si vypýtal svoj klobúk a takmer sa odporúčal.
Nie teda v Berlíne, ale v Bratislave, na základe referátu Dr. Jozefa Tisu a po zhodnotení medzinárodnej politickej situácie, keď hrozilo rozdelenie Slovenska medzi Nemecko, Maďarsko a Poľsko, Slovenský snem vyhlásil demokratickým spôsobom dňa 14. marca 1939 Slovenský štát. Bez vojny, bez krviprelievania, bez násilia, bez jediného výstrelu, jedinej ľudskej obete.
Nikdy v minulosti nebolo a nikdy v budúcnosti už nebude toľko jasotu a radosti, ako bol v onen deň. Prečo?
Nechápať, alebo dokonca zatracovať môže len človek nechápajúci alebo zatracujúci všeobecne uznávané a prirodzené právo národa na slobodu, slobodný život utváraný podľa svojich – nie cudzích- predstáv, podľa svojich možností a schopností.
Po tisícročnom uhorskom útlaku a dvadsaťročnom koloniálnom postavení Slovenska v bývalej ČSR, konečne sa aj Slováci stali pánmi vo vlastnom dome, vo svojej záhrade. V mestách a po dedinách vyzváňali zvony, všade hrala hudba, tancovalo sa, spievalo, radovalo.
Ale po zábave prišla práca. Bolo treba vysúkať rukávy a budovať svoj vlastný štát. Z ničoho.
Dr. J. Mikula, „Povstanie“ s legendou
Pripravil: Anton Čulen