Dr. J. Mikula: Antislovakizmus E. Beneša

„Beneš vidiac, že Sovietsky zväz vzhľadom na vojnové úspechy prehovorí aj do povojnového rozdelenia Európy, uzavrel v roku 1943 zmluvu s J. V. Stalinom. Osud Slovenskej republiky bol spečatený. Beneš mal už proti Slovensku zabezpečenú podporu západných mocností i komunistickej ríše“

Nesporné úspechy v budovaní mladého štátu boli tŕňom v oku zarytému nepriateľovi slovenskej štátnosti, ba všetkého slovenského, Dr. Edvardovi Benešovi, bývalému prezidentovi bývalej ČSR, ktorý sa tejto funkcie v októbri 1938 vzdal a emigroval do zahraničia.

Počas vojny každý večer vysielal z Londýna hrubú antislovakistickú propagandu, ktorou chcel podrývať a rozvracať povedomie slovenskej štátnosti.

Keď prezident Tiso rečnil v ktorejsi dedine na Horehroní pri príležitosti elektrifikácie tejto obce, položil nadšením poslucháčom otázku. „Načo sme vám zaviedli elektrinu?“ Odpoveď znela: „Aby sme v noci nemuseli po staveniskách s lampášom v ruke.“ „A ešte načo?“ –spýtal sa pán prezident. Ľudia nevedeli odpovedať. Vtedy im Dr. Tiso povedal: „Teraz si pokúpite rádiá, keď už máte elektrinu, a budete každý večer počúvať Londýn, a dozviete sa, aké klamstvá a hlúposti vám Beneš rozpráva.“

Londýn tak každý večer všetci slobodne počúvali. V roku 1943 po bitke pri Stalingrade Nemci začali ustupovať na celom fronte. V Rusku prišla taká ukrutná zima, aká nebola za posledných päťdesiat rokov (podobne, ako za vpádu Napoleona, keď v Rusku pomrzla francúzska armáda).

Preslávená nemecká tanková brigáda nemohla napredovať. Vtedy mi prišiel na um rozhovor s prezidentom Dr. Tisom koncom roku 1941, keď som sa ho ustarostený opýtal: „Pán prezident, čo bude s nami, keď vyhrá vojnu Hitler? Odpovedal mi: „Ako kňaz verím v riadenie Božie. Boh nedovolí, aby vo svete vládol systém, ktorý je proti viere. Koľko kňazov i biskupov je už v nemeckých koncentračných táboroch. Svet by riadila nemecká rasa, a my Slováci, Slovania, by sme boli v nevýhode. Nepasovali by sme do nemeckého ´lebensraum´. Možno by nás presídlili niekam do Ruska.“

„Pán prezident, a čo keď vojnu vyhrajú komunisti?“ Prezident odvetil: „Boh nás neopustí a aj s boľševikmi raz urobí poriadok. Pevne v to verím.“
Beneš vidiac, že Sovietsky zväz vzhľadom na vojnové úspechy prehovorí aj do povojnového rozdelenia Európy, uzavrel v roku 1943 zmluvu s J. V. Stalinom. Osud Slovenskej republiky bol spečatený. Beneš mal už proti Slovensku zabezpečenú podporu západných mocností i komunistickej ríše.

Z londýnskeho rozhlasu sa každý večer šírili hrozby a plány na likvidáciu Slovákov. Každé benešovské vysielanie sa večer čo večer Končilo výzvou: „Sázejte stromy v zahrádce, budou dobrý pro zrádce.“ Okrem fyzickej likvidácie Slovákov sa Beneš vyhrážal ich deportáciami na Sibír. Beneš plánoval prísť domov s obnovenou centralistickou Československou republikou. Hneď po návrate mal byť na Slovensku guvernérom vyslanec Nemec, o autonómii, alebo o akých – takých právach Slovákov v novej ČSR nepadlo ani slovo.

Takáto situácia desila komunistov a čechoslovákov ešte viac, ako nás ľudákov. Veď práve ich bude Beneš trestať v prvom rade, ako „kolaborantov“.

Dr. J. Mikula, „Povstanie“ s legendou
Pripravil: Anton Čulen

Diskusia je nižšie pod článkom.