„Zodpovedný prístup kňaza vzbudzoval u veriacich veľkú úctu k Pánu Ježišovi Kristovi, skutočne prítomnému v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a tento jeho príklad nasledovali aj veriaci“
Náš každodenný život je často všedný a bezfarebný, pretože je plný návykov. Horšie je, keď návyk prenikne i do nášho duchovného života a bráni nám začínať každý deň s novým elánom. Takto návykom môže nám zovšednieť i ten najvzácnejší Ježišov dar, ktorým je Eucharistia. Potrebujeme sa teda pozastaviť a pouvažovať o Ježišových slovách: „Kto je moje telo a pije moju krv, prebýva vo mne a ja v ňom“. (Jn 6, 56).
Veľmi dobre si pamätám, k akej úcte a zodpovednosti nás už ako miništrantov v Brodskom viedol kapucínsky kňaz, páter Benedikt Wild, pri rozdávaní Najsvätejšej Eucharistie. Paténu pri rozdávaní Eucharistie mohol držať len miništrant, ktorý s tým už mal skúsenosti a bol riadne poučený, ako k tomu pristupovať. Páter Benedikt nám často pred svätou omšou pripomínal, že Pán Ježiš Kristus je prítomný aj v tej najmenšej čiastke Eucharistie, a preto paténu vždy musíme držať tak, aby žiadna časť, ani len tá najmenšia čiastočka nemohla padnúť na zem. A z jeho tváre bolo jasné, že to myslí naozaj vážne.
Staršie ženy v tom čase, najmä v chladných zimných mesiacoch na dedinách používali tzv. halenky, ktoré si pridŕžali rukou, alebo ich mali zapnuté na krku. A to spôsobovalo, že miništrant musel dávať veľmi dobrý pozor a držať paténu tak, aby ju šikovne podstrčil pod bradu prijímajúcej ženy a nie až pod halenku, lebo tým hrozilo to, že drobné čiastočky Najsvätejšej Eucharistie by sa mohli zachytiť na halenke. No niekedy to bol naozaj problém. Ak sa tak stalo, páter Benedikt prestal rozdávať sväté prijímanie a miništranta na mieste náležite poučil, ako má správne držať paténu.
Pri rozdávaní Najsvätejšej Eucharistie sme používali kovovú paténu, na ktorej bolo vidno aj tú najmenšiu čiastku Eucharistie. Každý miništrant, ktorý držal paténu videl, že pri rozdávaní Najsvätejšej Eucharistie skutočne padajú malé, drobné čiastočky a zachytávajú sa na paténe a tak k tomu pristupoval väčšinou zodpovedne. Miništrant, ktorý pokyny pátra Benedikta nerešpektoval, tak paténu držať nemohol.
Po skončení rozdávania svätého prijímania sme museli držať paténu rovno, obomi rukami pred sebou a odniesť ju k obetnému stolu tak, aby ani vtedy žiadna, ani len tá najmenšia čiastočka nemohla padnúť na zem a opatrne ju položiť na obetný stôl. Kňaz medzi tým uložil cibórium s Najsvätejšou Eucharistiou do bohostánku a vrátil sa k obetnému stolu. Do jednej ruky vzal purifikátor, do druhej paténu a všetky drobné čiastočky Najsvätejšej Eucharistie vysypal do kalicha. Potom odovzdal paténu miništrantovi a ten ju odniesol na miesto, a priniesol ampulku s vodou. Následne vzal kňaz do jednej ruky kalich, a miništrant mu vodu nalial na prsty, ktorými rozdával
Najsvätejšiu Eucharistiu, ktorá stiekla do kalicha. Kňaz po tejto purifikácii následne vypil vodu aj z drobnými čiastočkami Kristovho Tela a Krvi a kalich vytrel do sucha purifikátorom.
Ak sa stalo, že nejakou náhodou spadla Najsvätejšia Eucharistia počas rozdávania svätého prijímania na zem, (občas sa to stalo, že sa nejaká žena snažila napríklad prežehnať a kňazovi vyrazila Najsvätejšiu eucharistiu z rúk), tak páter okamžite prerušil rozdávanie svätého prijímania, miništrant už vedel, že mu musí priniesť purifikátor, ampulku s vodou a paténu, na ktorú padnutú hostiu položil. Kňaz purifikátorom opatrne zotrel aj drobné čiastočky z podlahy. Potom Najsvätejšiu Eucharistiu odniesol k bohostánku, kde mal pripravenú sklenenú nádobu s čistou vodou (na prípadnú purifikáciu prstov) a tam Najsvätejšiu Eucharistiu vložil. Tam zostala (spravidla niekoľko dní) až dovtedy, dokiaľ sa hostia vo vode nerozpustila. Až potom sa vrátil a dokončil rozdávanie svätého prijímania.
Takýto zodpovedný prístup kňaza vzbudzoval u veriacich veľkú úctu k Pánu Ježišovi Kristovi, skutočne prítomnému v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a tento jeho príklad nasledovali aj veriaci.
Pandémia a neprípustné zasahovanie štátu do liturgických predpisov Cirkvi spôsobili, že dnes už v kostoloch paténu takmer ani nevidieť. Už sme si voľajako zvykli aj na menej úctivé prijímanie Najsvätejšej Eucharistie na ruku. Keď tak človek niekedy pozoruje, akým spôsobom veriaci prijímajú Najsvätejšiu Eucharistiu do rúk, tak niekedy až srdce zabolí. Už viackrát sa mi stalo o.i. aj to, že som celkom jasne videl, ako veriaci potom, ako mu kňaz položil Najsvätejšiu Eucharistiu na ruku, tak bez toho, aby Najsvätejšie Ježišovo Telo hneď pred kňazom prijal, jednoducho s Eucharistiou v ruke odišiel. Presne táto istá scéna sa stala aj pred niekoľkými dňami.
Nedávno som bol na svätej omši v jednom kostole v Bratislave, a z miesta, kde som sedel, som počas rozdávania svätého prijímania pozoroval kňaza. Všimol som si istého staršieho muža, ako prijímal Najsvätejšiu Eucharistiu do rúk. Potom, čo prijal Najsvätejšiu Eucharistiu na ruku, sa otočil práve smerom ku mne, a tak som jasne videl, že si Najsvätejšiu Eucharistiu nevložil do úst, ale sa pomaly otočil, zakryl si ľavú ruku s Najsvätejšiu Eucharistiu pravou rukou a chvíľu ako keby váhal, čo má urobiť. Pomaly, kráčajúc sa pozeral na svoje ruky. Po chvíľke obe ruky spustil k telu. Všimol som si, že prsty na pravej ruke vystrel a dlaň na ľavej ruke mu zostala zavretá. Nebolo pochýb, že muž Najsvätejšiu Eucharistiu neprijal, a zobral si ju so sebou do zadnej časti kostola. Možno až domov… Čo povedať na takúto svätokrádež a znesväcovanie Najsvätejšej Sviatosti oltárnej?
Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. „Ostatné sviatosti, ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka.“ (KKC 1324)
Svätý apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom píše: „Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie“. (1 Kor 11, 29).
Žiaľ, aj mnoho priateľov mi už potvrdilo, že takýchto prípadov už videl viacero. Veď nakoniec jeden takýto prípad v Šaštíne počas návštevy pápeža Františka na Slovensku (2021) zachytila aj televízna kamera…
Už veľakrát som premýšľal nad tým, čo by asi povedal kapucín páter Benedikt na to, keby videl, že patény sa už z našich kostolov prakticky vytratili, a ako sa dnes prijíma Najsvätejšia Eucharistia…
Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska, odprosujeme Ťa za urážky Tvojho Syna
Anton Čulen