SALEZIÁNSKY SVETOBEŽNÍK
Saleziánsky kňaz a misionár Vojtech Zeman (1930) pochádza z Novej Bane. Študoval na gymnáziách v Zlatých Moravciach a v Leviciach, v roku 1948 vstúpil ku saleziánom. V roku 1950 po Barbarskej noci skončil v koncentračnom kláštore v Šaštíne, neskôr bol presunutý do Podolínca. Pracoval aj na Priehrade mládeže. Po prepustení kontaktoval svojich starších spolubratov a s ich pomocou, najmä vďaka Františkovi Revesovi sa mu podaril útek cez rieku Moravu na Západ. V štúdiách a rehoľnej formácii pokračoval v Taliansku, v Mirabello Monferrato pri Turíne a v argentínskej Cordóbe, kde bol 23. novembra 1958 vysvätený za kňaza.
Jeho prvá misijná stanica bola v Paraguaji, kde pôsobil vo viacerých saleziánskych strediskách (Ypacaraí, Concepcióne a Coronel Oviedo. V roku 1969 sa vrátil do Ríma a študoval teológiu na Pápežskej lateránskej univerzite, kde dosiahol licenciát. Od roku 1971 bol misionárom pre Slovákov a Čechov vo Švédsku. V rokoch 1980 – 1992 bol vedúcim Slovenskej katolíckej misie v Mníchove, potom, v Paríži až do roku 2000, keď sa vrátil do vlasti. Vo Švédsku založil časopis Krajanský pozdrav, v Paríži bol redaktorom časopisu Život – La Vie a prispieval aj do iných slovenský exilových periodík, je člen Únie slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. V súčasnosti je členom komunite saleziánov v Bratislave na Trnávke.
Vo svojich spomienkach don Zeman ponúka čitateľovi spolu s ním prežiť radosti i problémy života ( nielen rehoľného) v pohnutom 20. storočí: Saleziánska formácia, Barbarská noc, práce v PTP, útek na Západ, život v juhoamerických misiách i v západnej Európe. V otázke prvej Slovenskej republiky mal vždy jasno, čo nie všetci ani na Západe ani doma vo vlasti túto mienku nezdieľajú. Aj o tom sa dočítame v pamätiach Saleziánskeho svetobežníka (s. 72 – 76, 92 – 96).
Vojtech Zeman bol nielen spolubratom, ale aj blízkym priateľom známeho nášho historika Prof. Milana S. Ďuricu, ktorý ho pozval v roku 2016 za kazateľa pri oslave 60. výročia svojho kňazstva (s. 96 – 102). Pamäti Saleziánskeho svetobežníka vhodne dopĺňajú aj rozhovory, ktoré poskytol exilovým i domácim periodikám (Krajanský pozdrav, Mladý Slovák – Jozef M. Rydlo, s. 108 – 122, Svedectvo – Eva Zelenayová, s. 129 – 135).
Svoje životné krédo don Zeman vyjadril stručne slovami: „Naším prvoradým cieľom by malo byť udržať pri živote náš národ, našu mládež v zahraničí… Národné povedomie je časťou našej vlastnej identity“ (s. 107).
Ján Košiar