O oslave, na ktorú poddaní pre dážď a vietor nemali prísť, ale celá šľachta sa ho nadšene zúčastnila, aj keby, ako sa v Šaštíne hovorí, „z neba aj tragače padali“
V nedeľu 15. septembra 2024 sme si za zvláštnych okolností, spôsobených predovšetkým nepriaznivými poveternostnými podmienkami pripomenuli sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska. Veriaci na Slovensku si iste veľmi dobre pamätajú na podobné obmedzenia, ktoré boli na sviatok Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne počas tzv. korona vírusu. V tom čase sa všade, okrem iného, rušili i púte a dokonca na celom Slovensku boli pozatvárané kostoly.
Bratislavská arcidiecéza na základe výstrah Hydrometeorologického ústavu vyzvala veriacich, aby v tomto roku kvôli nepriaznivému počasiu uprednostnili slávenie svätej omše na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie vo svojich farnostiach a filiálnych kostoloch a duchovne sa spojili so slávením v Národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.
Treba povedať, že predpovede o nepriaznivých hydrometeorologických podmienkach sa naozaj naplnili a pršať začalo už 12. septembra, v deň keď si pripomíname víťazstvo kresťanských vojsk pod vedením poľského kráľa Jána Sobieskeho nad Turkami v bitke pri Viedni. Tento deň je aj sviatok mena Panny Márie. Silný dážď, vietor bičovali nielen Slovensko, ale aj mnohé ďalšie štáty Európy. Niekde aj snežilo. Teda opatrnosť bola naozaj na mieste. Dážď neustal ani 15. septembra, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska. Možno nás Panna Mária chcela vyskúšať, či ju naozaj tak ľúbime, a či sme ochotní priniesť aj nejakú obetu, ako to verbálne deklarujeme. Napríklad aj ísť na púť do Šaštína keď prší a fúka silný vietor.
Nie je totiž problém hlásiť sa k Cirkvi a nasledovať Ježiša Krista, v štátoch, režimoch, či kráľovstvách, ktoré uznávajú náboženskú slobodu. Nie je problém ani chodiť do kostola či na púte za krásneho a slnečného počasia. Problém v nasledovaní Krista nastáva až vtedy, keď toto nasledovanie so sebou prináša aj nutnosť priniesť nejakú veľkú obetu. Zažili sme to počas komunistického režimu, keď na púti v Šaštíne policajti fotili nielen ŠPZ áut, ale aj tých, čo vystúpili z nich, a prišli na púť k Sedembolestnej Panne Márii. Alebo štb-áci v civile zatýkali známych disidentov, ktorí sa nenápadne pohybovali v dave veriacich. Bolo to nebezpečné, ale išli sme do Šaštína, aby sme vyznali svoju vieru v Boha a vzdali úctu našej Nebeskej Patrónke.
Moji rodičia a starí rodičia chodievali s celou farnosťou aj so svojím kňazom pešo na púť z Brodského do Šaštína, alebo aj z Brodského do Marianky, čo už je takmer šesťdesiat kilometrov. Kto z nás by dnes išiel peši na púť 60 km? Kam sa vytratila viera našich otcov? Čo sme ešte dnes ochotní obetovať z lásky ku Kristovi, či z úcty k Božej Matke, Patrónke Slovenska?
Prednedávnom som videl na jednej sociálnej sieti video veriacich (ak sa nemýlim išlo o obec Lendak), ako sa neskoro v noci vrátili z pešej púte z Levoče. Nie je to ukážka ich silnej viery? Akú musia mať títo ľudia vieru, keď dokážu podstúpiť takúto obetu? Ísť na púť znamená priniesť aj určitú obetu. Je to teda skúška našej viery, charakteru a morálnovôľových vlastností. Čím viac človek miluje, tým väčšiu obetu je z lásky aj ochotný priniesť. Koľko mladých mužov by ešte možno aj dnes z lásky k manželke, bolo schopných urobiť čokoľvek, ako sa hovorí, priniesť jej hoci aj „modré z neba“? Tomu, kto miluje, nič nie je ťažké a nemožné!
Spomínam si na istého rytiera s filmu Misia, ktorý v súboji o srdce krásnej ženy zabil svojho vlastného mladšieho brata. Vyhol sa smrti tým, že sa pridal k jezuitom, ktorí išli na misie lebo chcel odčiniť tento svoj ťažký hriech. Uvedomil si, že smrťou by nič neodčinil. Ako pokánie za tento ohavný zločin sa rozhodol počas cesty nehostinnou krajinou niesť neprístupnou džungľou, po zablatených a šmykľavých skalách, niesť svoje zabalené brnenie i celú rytiersku výzbroj.
Istý veriaci v Šaštíne uvažoval aj o tom, že Bratislavská arcidiecéza vyzvala veriacich na celom Slovensku, aby nechodili do Šaštína, ale prezident SR Peter Pellegrini, podpredseda NR SR Andrej Danko, ministri a poslanci napriek „strašnej pohrome“, nehľadiac na nebezpečenstvo a hroziacu živelnú katastrofu, teda aj z nasadením života, do Šaštína prišli. Nečítali výzvu Bratislavskej arcidiecézy? Napriek tejto „strašnej pohrome“ prišli z celého Slovenska aj viacerí arcibiskupi (predseda KBS arcibiskup Bernard Bober až z Košíc), biskupi (jeden dokonca aj z Afriky), otec nuncius, a ďalší, z domova i zo zahraničia, aj Maltézski rytieri!! Napriek STRAŠNEJ POHROME a nebezpečenstvám hroziacich na cestách prišli!
Len veriacich pre hroziacu „strašnú pohromu“ prišla iba malá hŕstka!! Mnohí, čo počúvli výzvu biskupov dúfali, aspoň tajne, že ako tak, zachránia česť veriacich, a zaplnia Baziliku aspoň veriaci zo Šaštína a okolia. Ale žiaľ, ani to sa nenaplnilo.
Jeden pán spomenul, že si vypočul rozhovor organizátorov, podľa ktorých bolo na tejto sv. omši v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie prítomných len asi 350 veriacich!! A Bazilika v Šaštíne má kapacitu pojať 1600 veriacich. Je veľmi smutné, že na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska zo strachu pred dažďom, veriaci už ani Národnú svätyňu Sedembolestnej Panny Márie nedokážu zaplniť…. A pritom vonku pred Bazilikou bola počas celej svätej omše zapnutá veľkoplošná obrazovka, na ktorú pozeralo ešte menej veriacich, ako je prstov na jednej ruke.
Jeden človek na istej sociálnej sieti napísal: „Slabú účasť veriacich zabezpečila aj pohodlnosť a upadajúca viera Slovenska“.
Z histórie vieme, že 13. októbra 1917 do Cova da Iria (Fatima) prišlo asi 70 000 ľudí. A to neboli autá a iné dopravné prostriedky! Počasie tiež nebolo dobré, intenzívne pršalo, bola zima, fúkal silný vietor. Ľudia, ktorí od skorého rána prichádzali do Cova da Iria, borili sa v blate a boli celí premočení. Tesne pred tým, ako nastalo zjavenie Panny Márie, dážď ustal, mraky sa rozišli a ukázalo sa slnko.
Ich šaty skrz-naskrz premočené dažďom, boli zrazu úplne suché. Teplo „tancujúceho slnečného disku“ ich náhle vysušilo. Boli suché a vyzerali, akoby práve prišli z čistiarne!
Zaujímavé pre nás Slovákov je to, že Panna Mária vo Fatime sa počas tohto zázraku zjavila aj ako Sedembolestná Panna Mária.
Vo Fatime sa veriaci dažďa nezľakli, v Šaštíne žiaľ, áno, hoci politickí aj náboženskí predstavitelia prišli, keby, ako sa v Šaštíne hovorí, „z neba aj tragače padali“.
Boh ochraňuj Slovensko!
Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska, oroduj za nás!
Anton Čulen
Tak prečo potom KBS vyhlasovalo nech sa do Šaštína nejde??? Ako tým neospravedlňujem čo sa stalo, a že sme neprišli, aj mne bolo lúto že KBS zrušilo púť. Ešte aj minister Eštok povedal že napriek zlému počasiu sa púť do Šaštína konala tak nerozumiem. Ja sa divím že naša nebeska patronka a naša matka to s nami ešte vydrží, ale dokedy?? Nemyslime si že nad nami bude držať ochrannú ruku do nekonečna. Verím že to že sme prekonali tieto povodne bez straty na životoch je jej zasluhou. Len otazka je v tomto prípade dokedy to s nami vydrží?? Pan Boh si nás ešte… Čítať viac »
Áno, aj nám telefonovali príbuzní, s ktorými sme boli dohovorení, že pôjdeme do Šaštína spolu, že púť je ZRUŠENÁ. Videlo sa mi to logické vzhľadom na situáciu vrátane strát na životoch v správach z blízkeho zahraničia (na auto spadol strom, ľudia na brehu sa pošmykli do vody a utopili a podobne)