Nevidíme do roklín ekonomiky
Začnem všeobecnejšie. Dnes (17/10/2024) sa v Bruseli koná samit EÚ, počas ktorého budú lídri rokovať o migrácii, vojne na Ukrajine, vývoji na Blízkom východe aj o konkurencieschopnosti Únie. Extrémne protirečivé problémy. Ale globalizácia preniká „všetkými pórmi“ do života národov a práve ona má protirečivé premeny a dôsledky, dovolím si povedať.
Ešte pred 100 rokmi sa konal v Prahe 1. světový kongres pro vědecké řízení. Tohto roku 24/9/2024 sa konalo v Prahe kolokvium pripomínajúce tento kongres. Ústredným heslom bolo: „Znalost příčin je skutečná veda“. Zborník má výpovedný názov PIMCO 100 Řízení mezi chaosem, technologií, a uměním.
Našu realitu opisujú vágne v Denníku E: „Konsolidácia zabráni prehriatiu ekonomiky“.
Prehriať sa môže miestnosť nie ekonomika.
Žiaľ, ani šéfredaktorom nevadia takéto nadpisy, napríklad: „Aspoň niekto drží vládu pod krkom (komentár)“.
Čistý finančný majetok Slováka najnižší z celej Únie. Aká má byť odmena za vykonanú prácu?
Vedecké riadenie, o ktorom bol kongres pred 100 rokmi, nevyužívame. Konkrétne. Ekonomický newsfilter uviedol, že
„minister pôdohospodárstva Richard Takáč v piatok bombasticky oznámil, že hrozí prepadnutie zhruba 400 miliónov eur. Pre ministra je vinník jasný – je ním vedenie rezortu v rokoch 2020 až 2023, ktorému sa podarilo zazmluvniť len približne polovicu z miliardy eurofondov určených na rozvoj vidieka. Problémy s plánom obnovy, z ktorého Slovensko môže získať viac ako 6 miliárd eur, sa kopia. Európska komisia už pozastavila hodnotenie slovenskej žiadosti o štvrtú platbu a ukazuje sa, že Slovensko nemusí splniť ani podmienky pre ďalšie.“
Alebo
Poraziť R. Fica nestačí, je jeden zo slangov komentárov, či diskusií (úlohou ekonómie nie je niekoho poraziť). Ale nevedia povedať ta a takto. Zdanenie bohatstva, liek Pikketyho, nie je riešením. To si ozaj žiada vedu, vedieť kde a ako. Heslá a slogany sú nanič platné. Slogany a heslá majú iba dočasnú platnosť a iba upútajú pozornosť občana a používajú sa v reklame; vedecké riadenie ekonomiky potrebuje viac, potrebuje vedu.
Ako vie EÚ, že Slovensko môže získať práve 6 miliárd eur? Ako prišli k takému záveru? Odhadom? A práve toto je jeden z problémov, ktorý rieši vedecké riadenie. Ba, aj to, ako sa má riadiť ekonomika SR a ekonomika EÚ.
Vedecky!
Ako som spomenul vyššie, riešil to už První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO), ktorý sa konal v Prahe pred 100 rokmi. Ale nad budúcnosťou, o čo nám aj dnes ide, sa už v minulosti zamyslel aj náš velikán M. Rakovský (1535 – 1579), ktorí napísal dielo Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach. O svetskej zvrchovanosti.
Opisuje v nej svoju koncepciu ideálne usporiadanej spoločnosti. Dnes nám to najviac chýba.
Ale čitateľovi si dovolím pripomenúť ďalšieho velikána a to I. Newtona, anglického fyzika, matematika a filozofa, ktorý pri práci v záhrade v roku 1666 videl padať legendárne jablko a začal uvažovať o gravitácii. Úplne ho uchvátil problém sily a pohybu a pritom si uvedomil, že doterajšia matematika nestačí na riešenie týchto otázok. Vytvoril integrálny a diferenciálny počet, formuloval základné zákony pohybu a zákon všeobecnej gravitácie.
My dnes po tých jablkách šliapeme a na problémy, ich riešenie nevytvárame „integrálny a diferenciálny počet“.
Aby čitateľ pochopil, a aby som zjednoznačnil, prečo hovorím, že nevidíme do roklín ekonomiky SR, či aj EÚ, musím uviesť, že ekonomická veda nám do tých roklín umožňuje vidieť; pokladám za nutné oboznámiť čitateľa s vrcholovými dielami a tak prikladám krátky prehľad prác, ktorý hovorí o šírke problémov a roku ich publikovania a to V.V. Leontieva, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorého input/output analýzu využívala EHK v rokoch 1965/90 na komparáciu ekonomík regiónu EHK plus USA a Japonska:
1925: Баланс народного хозяйства СССР. („Balans narodnogo khozyaystva SSSR“) in Planovoe Khozyaystvo [ru]; preložené do taliančiny v Spulber N.(Ed.) as „Il Bilancio dell’economia nazionale dell’URSS.“ in La Strategia Sovietica per Sviluppo Economico 1924–1930, Giulio Einaudi ed., Torino [discussing the Soviet „Balance of the National Economy“, 1923–4]
1928: Die Wirtschaft als Kreislauf, Tübingen: Mohr: re-publikované ako The economy as a circular flow, pp. 181–212 v: Structural Change and Economic Dynamics, Volume 2, Issue 1, June 1991;
Wassily W. Leontief (Aug 1936). „Quantitative Input and Output Relations in the Economic System of the United States„. Review of Economics and Statistics . 18 (3): 105–125. doi:10.2307/1927837. JSTOR 1927837 .
Wassily W. Leontief (Aug 1937). „Interrelation of Prices, Output, Savings and Investment: A Study in Empirical Application of Economic Theory of General Interdependence“. Review of Economics and Statistics. 19 (3): 109–132. doi:10.2307/1927343. JSTOR 1927343.
1941: Structure of the American Economy, 1919–1929
1953: Studies in the Structure of the American Economy.
Dôkladne v nich rozobral neoceniteľný nástroj. Tak triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný rozbor zásadného problému fungovania ekonomiky nenájdeme ani u jednej ekonometrickej metódy. Teda, inak, takéto diela umožňujú vidieť do ekonomických roklín.
O input/output analýze americký ekonóm Chiou-shuang Yan napísal:
„od pionierskej práce V.V. Leontieva z 1930 rokov sa input – output analýza stala jednou z najširšie akceptovaných metód ekonomického plánovania a rozhodovania“.
Dnes sme na to zabudli, ba to ignorujeme. I/O tabuľka je predovšetkým systematicky usporiadaná množina údajov o ekonomike, jej komplexe. Žiada hlboké pochopene ekonomickej teórie pre jej úspešné použitie, aplikáciu.
Tabuľka za Československo v roku 1968 mala 300 riadkov a 300 stĺpcov, teda 300 odvetví, plus údaje z druhého a tretieho kvadrantu, a tak tvorca politiky mal k dispozícii najmenej 90 000 údajov. Videl teda do roklín ekonomiky. Veľmi podrobný obraz o ekonomike, čo nevyužila EÚ (žiadala od nás kapitoly).
Dnes máme nezamestnanosť pracovnej sily, či chudobu. Verím, že čitateľ už v tejto vete pocítil veľkú potrebu po vedeckom rozhodovaní o tom ako má ekonomika fungovať. Plné využitie zdrojov ekonomiky má zásadný ekonomický význam, a to je práve úloha ekonomickej vedy, hlavne pre budúce fungovanie ekonomiky SR, ale aj EÚ. Mimoriadne náročné je adjustovať (prispôsobiť) dané zdroje ekonomiky na zabezpečenie očakávaného finálneho dopytu. Pre ten účel som skonštruoval model. Povedzme, že ponuka práce v ekonomike ( 2,2 miliónov pracovníkov v SR) je L, ponuka kapitálu je K a ponuka pôdy je U. Ak chceme efektívne a plne využiť tieto zdroje, môžeme sa spýtať aká má byť výroba finálnych tovarov a služieb ekonomiky podľa odvetví, uspokojenie potrieb ľudí, teda D1 (produkcia odvetvia poľnohospodárstva), D2 a D3? Ekonometricky má model takýto tvar:
Takto sa vyjadruje plná zamestnanosť ľudí, pôdy a kapitálu, zdrojov. Model teda jasne hovorí o vedeckom riadení ekonomiky. Tu je logická sila a aj obsahová bohatosť ekonómie, jej dokonalá jednota. Chápeme fakty a môžeme urobiť rozbor ich zložiek. Zdroj L, práca môže byť vyjadrená detailne, teda p1 (elektromontér), p2, p3 …, pn. Analogicky faktory K a U.
Dôležitá, pre identifikáciu roklín, je matica F, ktorá „vidí“ do hlbín ekonomiky. Matici F (obsahuje prvky fij) by mal rozumieť každý minister financií. A robiť neúprosné vedecké rozhodnutia, vedecky riadiť.
Záver
Nevidíme do roklín ekonomiky SR. Spomenuté povrchné pohľady v médiách nám ukazujú, ako to dokáže motivovaná, organizovaná, mediálne podporovaná loby uchopiť fakty do svojich rúk a opísať ich sloganmi, dať im svoju interpretáciu, bez ohľadu na pravdu a nasmerovať ich v prospech presadenia vlastného ideologického pohľadu.
Aj rozdeľovanie prostriedkov z fondov EÚ treba robiť vedecky, niektorou z metód ekonometrie. Keď z nejakého dôvodu riadenie stratilo schopnosť, alebo je jeho funkcia výrazne oslabená – trvale alebo dočasne – nemôžeme čakať optimálne fungovanie ekonomiky. Pomôže len analýza a následne liečba. Tá nás čaká.
Som presvedčený, že nás nezaujíma znalosť, hlboké a komplexné poznanie príčin, čo je skutočná veda.
Pád Arcy Investments s celkovým dlhom v aktuálnej výške 770 miliónov eur je najväčším bankrotom v histórii Slovenska, napísalo internetové SME 18/10/2024. Ozaj veľká roklina, do ktorej padli sporitelia.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/nevidime-do-roklin-ekonomiky-sr/