„Už Lev XIII. v encyklike Rerum novarum učí, že prácu nemožno pokladať za určitý druh tovaru, ale za prejav ľudskej osobnosti, a práve preto jej odmenu nemožno ponechať na mechanickú hru trhových zákonov, lež je treba určiť podľa spravodlivosti a náležitosti“
Podľa zdrojov Eurostatu finančné aktíva Slovákov v roku 2022 predstavovali 92% HDP, ale dlhy dosiahli 48%, čo znižuje čistý majetok domácností na 44% HDP. Mzdy síce rástli, ale prevažne super hrubé, pričom čisté mzdy rástli pomalšie a inflácia ich znehodnocovala.
Zatiaľ čo v iných krajinách sa kúpna sila zdvojnásobila, Slováci v priemere zarábajú takmer rovnako, ako v roku 2012. Problémy sú pripisované nesprávnym ekonomickým politikám, a nekompetentnému vládnutiu, ktoré oslabili konkurencieschopnosť a záujem o investovanie na Slovensku.
Zdroj: Hlavné správy
Aká by mala byť odmena za prácu?
Už Lev XIII. v encyklike Rerum novarum učí, že prácu nemožno pokladať za určitý druh tovaru, ale za prejav ľudskej osobnosti, a práve preto jej odmenu nemožno ponechať na mechanickú hru trhových zákonov, lež je treba určiť podľa spravodlivosti a náležitosti. Inak by spravodlivosť bola vážne porušená, a to aj keby sa slobodne uzavrela obojstranná pracovná zmluva. Odmena za prácu, učí Lev XIII., nesmie byť nižšia, než je potrebná k živobytiu robotníka. (218)
Pius XI. ako aj Lev XIII. odmieta názor, ktorý pokladá mzdovú sústavu za podstatne nespravodlivú, ale tiež odsudzuje neľudský a nespravodlivý spôsob, ktorým sa neraz uplatňuje. Súčasne pripomína, aké pravidlá a aké podmienky treba zachovávať, aby sa v tejto oblasti nenarušila spravodlivosť a čestnosť. (219).
Veľký teoretický a praktický význam má aj tvrdenie, Pia XI., že „nemožno spravodlivo oceniť, ani priemerne odmeniť ľudskú prácu, ak sa neberie do úvahy jej spoločenský a individuálny ráz“ (220). Preto pri určovaní odmeny za prácu spravodlivosť vyžaduje, aby sa bral zreteľ nielen na potreby jednotlivých pracujúcich a ich rodín, ale aj na stav výrobných podnikov, v ktorých pracujú a na všeobecné hospodárske záujmy (221).
Aj Ján XXIII. v encyklike Mater et Magistra, zdôrazňuje, že spravodlivosť a správnosť vyžadujú, „aby pracujúci dostávali plácu, ktorá by im umožnila viesť život dôstojný človeka a statočne plniť svoje rodinné povinnosti. Správne určenie odmeny za prácu si okrem toho žiada, aby sa bral ohľad na efektívny prínos pracujúcich pre výrobu, na hospodársky stav podnikov, v ktorých pracujú, na požiadavky celonárodného spoločného dobra berúc osobitne do úvahy úhrnnú zamestnanosť pracovných síl v celej krajine- a konečne na záujmy všeobecného dobra medzinárodných spoločenstiev rozličného rázu a rozsahu (222).
Je zrejmé, pridáva Ján XXIII., že uvedené zásady majú byť uplatnené v konkrétnych prípadoch a to sa dá určiť iba so zreteľom na prostriedky, ktorými možno disponovať. Tieto prostriedky sú menlivé čo do kvantity a kvality, sú rozličné v jednotlivých krajinách, ba aj v tej istej krajine podliehajú časovým zmenám.
Pápeži sa neobmedzujú len na určenie noriem spravodlivej mzdy, ale ukazujú cestu na prekonanie mzdovej sústavy, alebo na jej zdokonalenie.
Už Pius XI. poukazoval, že z terajších okolností je príhodné prevziať do pracovnej zmluvy, niektoré prvky zo spoločnej zmluvy, aby tak „robotníci a zriadenci mali účasť na vlastníctve , či vedení podniku, alebo mali určitý podiel na zisku“ (223).
Ján XXIII. preberá túto náuku Pia XI. a potvrdzuje ju. Požaduje za spravodlivú požiadavku, aby sa robotníci vhodne a postupne zúčastňovali na vlastníctve podniku. „Dnes totiž viac, ako za čias nášho predchodcu treba sa všemožne pričiniť, aby sa prinajmenšom v budúcnosti nehromadil neúmerne veľký kapitál v rukách bohatých, lež aby mali na ňom v dosť hojnej miere podiel aj pracujúci“ (224).
Dr. František Škoda, Základy katolíckej sociálnej náuky, HKR Košice 1991
Pripravil: Anton Čulen
—————————
(218) AAS, XXIII, 622
(219) AAS, 199; encyklika Quadragesimo anno, Pius XI. v roku 1931
(220) AAS, XXIII, 200; encyklika Quadragesimo anno, Pius XI. v roku 1931
(221) AAS, XXIII, 201; encyklika Quadragesimo anno, Pius XI. v roku 1931
(222) AAS, LIII, 419; encyklika Mater et Magistra, slovenský preklad, str. 19-20.
(223) AAS, XXIII, 199
(224) AAS, LIII, 420- 421; encyklika Mater et Magistra, slovenský preklad, str. 21.