„Lev XIII. odsudzuje liberalizmus, lebo ten neuznáva rozdiel medzi dobrom a zlom v samej prírode veci človeka, a zrieka sa tým kritéria pre určenie dobra a zla. Rozdiel medzi dobrom a zlom liberalizmus redukuje na rôznosť mienok“
V demokracii majú byť zaručené nedotknuteľné práva človeka na slobodu slova, tlače, svedomia… atď. Ako treba ponímať tieto práva, tieto demokratické slobody a slobodu vôbec?
Je stále náukou Cirkvi, že príroda každej veci a teda aj ľudská príroda má svoje zákony, ktoré treba rešpektovať a podľa nich konať. Takým spôsobom každá vec a tiež aj ľudská príroda môže dosiahnuť svoju dokonalosť a svoj cieľ. Akýkoľvek stroj má svoje vnútorné zariadenie, podľa ktorého treba s ním narábať, lebo inakšie sa pokazí. So štetcom treba narábať ako so štetcom a nemožno ho použiť na zametanie dlážky, práve tak, ako metla nie je vhodná na maľovanie.
Človek, ľudská príroda má svoje zákony a svoj cieľ, ku ktorým treba prihliadať v konaní. Človek je rozumný tvor, obdarený slobodnou vôľou a rozumom. To znamená, že telo má poslúchať ducha, a celý človek má byť poddaný Bohu. Človek pozná povahu vecí a podľa ich povahy ich má používať.
Napríklad jedlo slúži človekovi, aby si nahradil stratenú energiu. Kto nezachováva mieru v jedení a pití, koná proti povahe vecí a proti povahe ľudskej prírody, koná teda proti príkazom rozumu. Kto koná sústavne proti príkazom rozumu, nemôže dosiahnuť dokonalosť, ani posledný cieľ, práve tak, ako keď niekto nenarába dobre s nejakým strojom, tak ho zničí.
Človek je teda mravne viazaný konať v zhode s príkazmi rozumu, čiže konať v zhode s prirodzenými zákonmi.
Používame výraz: je viazaný. Napriek mravnej viazanosti je fyzicky slobodný konať aj proti svojmu rozumu. Tak koná proti svojmu rozumu človek, ktorý vie, že koná zle, napr. vie, že nemal utrácať peniaze hraním hazardných hier, a predsa to robil.
Mravne sme teda viazaní k určitému správaniu sa i keď fyzicky je možné konať aj proti hlasu svedomia. Nikto nemá a nemôže mať slobodu správať sa ako chce, podľa ľubovôle. Taká mravná sloboda neexistuje.
Lev XIII. v encyklike Immortale Dei učí, že dobro a pravdu nemožno meniť podľa ľubovôle, lebo majú základ v samej prírode vecí. Tak, ako príroda vecí a človeka sa podstatne nemení, práve tak dobro a pravda sú nemeniteľné. Človek nemôže dosiahnuť dokonalosť, ak priľne k falošným náukám, alebo sa dopúšťa mravne zlých činov (140).
Občania a svetská vrchnosť sú podriadené Bohu, učí Lev XIII. v encyklike Libertas. Podriadenosť Bohu neumenšuje pravú slobodu človeka, ba naopak ju zdokonaľuje, lebo skutočná dokonalosť človeka spočíva v dosiahnutí posledného cieľa, ktorým je Boh (141).
Lev XIII. odsudzuje liberalizmus, lebo ten neuznáva rozdiel medzi dobrom a zlom v samej prírode veci človeka, a zrieka sa tým kritéria pre určenie dobra a zla. Rozdiel medzi dobrom a zlom liberalizmus redukuje na rôznosť mienok (142.)
Dr. František Škoda, Základy katolíckej sociálnej náuky, Vydalo HKR Košice 1991
Pripravil: Anton Čulen
Foto zdroj: Internet
—————————-
(140) ASS, XVIII, 172.
(141) ASS, XX, 599.
(142) ASS, XX, 601; encyklika Leva XIII. Libertas.