„Šírenie nemravnej náuky slovom i tlačou, ktorá sa prieči prirodzeným zákonom, nie je dovolené“
Pod slobodou mienky sa myslí na slobodu myslieť podľa ľubovôle, prijať akúkoľvek filozofickú, vedeckú alebo náboženskú náuku bez toho, aby človek dbal, či je pravdivá alebo nie. V takomto zmysle sloboda neexistuje, lebo sa protiví samej prírode rozumu.
Cirkev uznáva slobodu ľudí prijať tú náuku, ktorú po vážnom štúdiu uznali za pravdivú. Človek má právo overiť si, či nejaké náboženstvo bolo naozaj zjavené.
Ak sa nejaká náuka prieči dogmám viery, nemôže byť pravdivá. Rozum a zjavenie si nemôžu odporovať. (Dôkazy tu nemienime predkladať, lebo to nie je našou úlohou).
Niet slobody hlásať, dať vytlačiť, učiť hocijakú náuku, ale len takú, o ktorej pravdivosti sme presvedčení. Šírenie nemravnej náuky slovom i tlačou, ktorá sa prieči prirodzeným zákonom, nie je dovolené.
Je možné, aby bol niekto presvedčený o mravnosti nejakej náuky, ktorá podľa prirodzených zákonov je objektívne nemravná?
Najzákladnejšie mravné príkazy, aké sú Desatoro Božích prikázaní, nemožno nepoznať. Stačí mať vek, v ktorom je možné používanie rozumu. Keby človek nepoznal najhlavnejšie mravné prikázania, nepoznal by prostriedky potrebné k dosiahnutiu svojho posledného cieľa, čo by sa protivilo Božej prozreteľnosti.
Dr. František Škoda, Základy katolíckej sociálnej náuky, Vydalo HKR Košice 1991
Pripravil: Anton Čulen
Foto zdroj: Internet