Či sa to týka osobnej slobody a či slobody spoločenstva, vyžaduje si to určitú sebaúctu.
Miesto toho vidíme priam orgie nenávisti, zmanipulovanosti a poštvanosti jednej časti národa voči jeho ďalšej časti a neuveriteľné pohŕdanie určitej jeho skupiny voči všetkým iným skupinám. Neúcta, zhnusenie a odpisovanie iných vydávajú svoje smradľavé kvetenstvo.
Kde sú korene tohto zla a na akom hnilom podklade vyrastajú tieto všeobecne škodlivé a jedovaté výhonky? Možno aj preto som taký pevný a neodbytný vo svojich nekompromisných a odvážnych vyznaniach, že som vedomosti získaval nielen z mnohých kníh, ale hlavne od živých ľudí s ich bremenami, problémami a ťažkosťami, ľudí nespravodlivo ubitých, pohŕdaných a nakoniec zakopaných bez štipky úcty, pochopenia a milosrdenstva.
Preto je aj mne osobne ľúto, že mnohí ctihodní so mnou nekomunikujú a nediskutujú. „Kto uveril našim slovám a komu sa zjavila ruka Pánova?“ Takto nejako sa vyjadrujú dávni proroci. Dnešní ctihodní ignoranti akoby si neuvedomovali, že ich naozaj ctihodný a nimi žiaľ len formálne proklamovaný vzor Ježiš Kristus sa nikdy nechoval tak ako oni.
Pri pohľade na tieto až samovražedné procesy uvažujem, čím sa líšime od našich bratov zvieratiek, ako im pekne hovorí svätý František. Žiaľ, vychádza mi to tak, že človek je jediný tvor, ktorý dokáže úmyselne a vedome konať zlo. Nestavia sa urputne len proti Bohu, ktorého považuje za niečo nekonkrétne, ale aj proti konkrétnym a živým ľuďom okolo seba. Je niekedy až zarážajúce, ako sa prakticky a výrazne prejavuje medzi ľuďmi ignorancia, nevďačnosť a netolerancia, najmä medzi tými slovne tolerantnými a zmierlivými.
35 rokov od revolúcie nehy a slobody! Nenávisť a rozdelenie sú bežné a vôbec nie nežné. Ako možno pomôcť takýmto suverénnym posudzovačom a odsudzovačom všetkého a všetkých? Temnej minulosti, čierno – bielej prítomnosti a aj žiarivej budúcnosti? Často vôbec nijako. Preto aj pojem peklo asi má svoj hlboký a možno aj konkrétny a reálny zmysel.
Ježiš nám hovorí jasne: „Prečo mi hovoríš dobrý? Dobrý je jedine Boh.“ Všetko ostatné má chyby a je kritizovateľné a reformovateľné. Ale všetko s korením dobroty a úcty aj k mnohým ľuďom neoblečeným do svadobného rúcha. A hlavne aj modlitbou za nich, teda za našich vedomých, podvedomých a hlavne nevedomých nepriateľov a škodcov.
Akosi sme po koncile stratili úctu k Bohu a to je asi hlavný problém. Uctievanie človeka je jasná modloslužba, ale asi nie všetci to jasne chápu. Zápas bude zrejme pokračovať až do záveru všetkého. Oremus! Modlime sa!
Vlado Gregor