„Bude ešte veľmi náročné urobiť prvé kroky zmeny po skončení vojny na Ukrajine, ak sa už dnes odborníci ekonómovia vedecky nevysporiadajú s problémom budúcnosti“
Téma je náročnejšia a preto aj argumentačne náročnejšia, a to si žiada v úvahe pripomenúť velikána. J. M. Keynes, otec novodobej ekonómie, napísal dielo How to pay for the War (Ako zaplatiť vojnu). Riešil problémy po prvej aj po druhej svetovej vojne.
Ekonomická realita 20. storočia žiadala aj nové ekonomické pojmy na jej opis, vnímanie fungovania. Čitateľovi musím povedať, že významný britský ekonóm J. M. Keynes (1883 – 1946) aktivoval niekoľko zmien, ktoré priam drasticky zmenili spôsoby akými ekonómovia videli svet ekonomiky. V jeho najdôležitejšej práci s názvom Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936), v ktorej prvýkrát v histórii definoval pojem národný príjem, HDP v podobe
Y = C + I + G + (X – M)
definoval funkciu spotreby obyvateľstva, definoval investičnú funkciu, ba zaviedol aj nové pojmy ako marginálny produkt, či multiplikátor, bez ktorých nie je možné vedecky riadiť ekonomiku. Keynes kritizoval politiku laissez-faire v jeho časoch, predovšetkým predpoklad, že normálne fungujúca trhová ekonomika zabezpečí plnú zamestnanosť. Keynesovo tvrdenie transformovalo ekonómiu z iba deskriptívnej a analytickej disciplíny na disciplínu, ktorá je, musí byť orientovaná na tvorbu hospodárskej politiky.
Podľa Keynesa opodstatnená a múdra intervencia vlády do života ekonomiky je esenciálna pre limitovanie obmedzení, ktoré videl v tom, že nerovnosti a nestabilita neregulovaného kapitalizmu sú mu inherentné. Keynes žil v náročných a ťažkých časoch – zažil 2 svetové vojny a riešil vzniknuté ekonomické problémy. Skúmal a robil analýzu. Významne ovplyvnil ekonomický život Európy a aj sveta, cítil zaň zodpovednosť. Povedal čo a ako.
Verím, že čitateľovi priblížim, aspoň čiastočne, čo všetko Keynes urobil. Vytvoril, ako čitateľ zistí, nielen novú ekonómiu. Podnetom k nadpisu úvahy bolo páve dielo Keynesa Ako zaplatiť vojnu z roku 1940. Aj dnes máme vojnu v susedstve. Vlády z čias Keynesa ho boli ochotné počúvať. V tom čase už niekoľko Keynesových študentov pracovalo na ministerstve financií. Keynesovi nasledovníci presvedčili pracovníkov ministerstva financií (Treasury) zriadiť ekonomickú sekciu úradu predsedu vlády, ktorá by sa predovšetkým venovala zlepšeniu štatistiky národného príjmu. J. Meade a R. Stone, dvaja keynesiánci z Cambridge boli zodpovední za práce a robili ozaj promptne, lebo rozpočet už pre rok 1941 bol zostavený podľa ich predstáv.
Ba čo viac. Keynes začal pracovať v službách vlády. Winston Churchill menoval lorda Cattoa a jeho starého kritika Keynesa za svojich hlavných poradcov. Hoc Keynes sa venoval medzinárodným financiám, v začiatkoch vojnových rokov sa hlboko ponoril do toho aký bude budúci profil povojnového sveta. R. Lekachman napísal dielo The Age of Keynes a na s. 125 píše:
„Ako som už povedal v skoršej časti tejto eseje, Keynes sa špeciálne venoval tomu, aby sa aplikácia ekonomickej teórie zamerala na praktické problémy vlády.“ Jeho osoba však zohrala významné úlohy aj v bázických oblastiach vývoja ekonomík Európy aj sveta.“
Nemôžem nespomenúť, že Keynes rýchlo pochopil aj to, že sa treba venovať aj tlači. Už 3/11/1939 publikoval v The Times článok, v ktorom načrtol organizačné ekonomické myšlienky, idey, ktoré sa stali vodítkom rozmiestnenia britských zdrojov a formoval britské verejné financie počas 6 rokov druhej svetovej vojny. Práve ony boli publikované v diele How to Pay for the War. Východiskom bolo tvrdenie, že viac jasnosti je našou prvou potrebou.
Teda pre Keynesa v roku 1940 bola jednou z hlavných otázok ako by Veľká Británia mohla zvládnuť nové potrebné ekonomické úsilie, ktoré je vyvolané druhou svetovou vojnou, a to bez generovania inflácie. Jadrom Keynesových argumentov bolo:
1) národný príjem v roku 1938 činil 5 520 miliónov £. Vypočítal, že potenciálny príjem bol 6 345 miliónov £. Teda príjem sa mohol zvýšiť Y = 6 345 – 5 520 = 825 miliónov £ bez zvýšenia inflácie. Ak by sa dopyt dostal nad potenciálny príjem, predpokladal, že by podniky začali zvyšovať ceny.
2) nakoľko by sa mohli zvýšiť výdavky vlády bez tlaku na potenciálny príjem? Iste nie 825 miliónov. Dovolená zmena príjmu a teda dovolená zmena výdavkov vlády sú viazané na ním definovaný multiplikátor. Poznajúc údaje za rok 1938 Y = 5 520, C = 4 380 a T = 770 a tak
C = 4380/5520
a
t = T/Y = 770/5520
vďaka jeho vzorcu vypočítal, že multiplikátor je 3,15 a vzhľadom na Y = 825 zistil, že G bude 262, a to znamená že nebude inflácia. Čo je veľký rozdiel oproti tvrdeniam aj, v tlači, a práve multiplikátor bol nástrojom pre Keynesovo ekonomickú politiku, jeho tvrdenie.
To je jeho neoceniteľný vedecký prínos. Pozrime si aj akú významnú úlohu zohral Keynes už vo Versailles, na konferencii. Pre tých, čo dúfali, že Parížska konferencia naformuluje zmluvu motivovanú pomstou a nie z úsilia o zmierenie, výsledok zdĺhavých rokovaní bol katastrofálny. Už krátko po jeho príchode na Parížsku konferenciu Keynes zistil depresívny vývoj vyhliadok budúcnosti. Bol presvedčený, že eminentný negociátori Lloyd George, Woodrow Wilson a Georges Clemenceau boli už ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluvy. Počas 2 mesiacov v lete 1919 napísal vlastne obžalobu Versaillského rokovania v diele Ekonomické konzekvencie mieru. Podľa neho pokiaľ išlo o reparácie, verejná diskusia a politická argumentácia bola nerealistická od začiatku.
Mnohé noviny a niektorí politici chceli, aby Nemecko platilo nielen za škody, ktoré spôsobili napadnutím francúzskeho a belgického teritória, ale aj za škody spôsobené pôde, moru a vzduchu, inými slovami, kompenzácie za ostreľovanie, bombardovanie a potopenie ponoriek. Vyústilo to do požiadavky, aby Nemecko platilo všetky náklady vojny víťazným stranám. Keynes opakoval a tvrdil (úplne mimo otázky spravodlivosti a prisúdenia vojnovej viny), že Nemecko bolo úplne neschopné sa ani len priblížiť k takej sume platieb, najmä po jeho stratách teritórií a surovín. Keynes žiadal, aby Nemecko uhradilo víťazom iba viny, ktoré ich armády a námorníctvo spôsobili. Keynes vypočítal, že Belgicko dostane 750 USD biliónov, 4 bilióny USD Francia, 2,85 biliónov USD Veľká Británia a 1,25 bil. USD ostatní spojenci. Hodnota sumárne 8,85 bilióna USD bola menej ako ¼ sumy, ktorú tvorcovia Versaillskej zmluvy uvalili na Nemecko.
Dnešné problémy ekonomík sveta a ich riešenie sťažil vznik meny BRICS.
Keynes významne zasahoval do ekonomického života aj po druhej svetovej vojne. Konferencia v Bretton Woods bol pokus spojencov v lete 1944 o zveľadenie ekonomík Európy. “Dieťaťom“ konferencie boli dve medzinárodné ekonomické organizácie, ktoré mali stabilizovať hodnoty mien, odvrátiť či zabrániť, predísť možnému chaosu a zvýšiť tok medzinárodných investícií z bohatých na chudobných. Vznikla Medzinárodná banka pre rekonštrukciu a rozvoj (Svetová banka) a druhou bol Medzinárodný monetárny fond. Na konferencii Keynesa mimoriadne zaujímali problémy medzinárodného zlatého štandardu a tok medzinárodných investícií a obchodu.
Využil hlave svoje dielo Traktát o monetárnej reforme. Keynes prišiel s iniciatívou založiť International Clearing Union (Únia medzinárodného zúčtovania). Jej účel presne definoval. Prvou jej úlohou mala byť, ako napísal : „potrebujeme inštrument medzinárodnej meny, ktorý by mal všeobecnú akceptabilitu medzi národmi“. V jeho pregnantnej, invenčnej, podnetnej reči sa súčasne prejavila jeho starostlivosť o svet, v ktorom slobodný medzinárodný obchod a slobodná domáca politika by boli v súlade, kolidovali, a nie konfliktné.
Na konferencii Keynes síce presadzoval a obhajoval Úniu medzinárodného zúčtovania, ale prekvapivo bol akceptovaný Amerikou sponzorovaný Medzinárodný monetárny fond. Keynes nebol nadšený výsledkom.
„Fond bol inferiórny nástroj, menej flexibilný, menej nový a menej nápomocný dlžníkom ako by bola bývala jeho Únia medzinárodného zúčtovania.“
(pozri Vek Keynesa).
Záver
Verím, že aj čitateľ cíti, že urobiť záver je náročné. Čas totiž nielen dozrel, ako sa hovorí, ale aj prezrel a bude ešte veľmi náročné urobiť prvé kroky zmeny po skončení vojny na Ukrajine, ak sa už dnes odborníci ekonómovia vedecky nevysporiadajú s problémom budúcnosti. Budú dôverovať najvyšší predstavitelia súčasného sveta ekonómom? Piketty napísal dielo Kapitál v 21. storočí, ale neriešil problémy ako Keynes.
Nájde sa ekonóm s odvahou, vedomosťami a tvrdohlavosťou Keynesa?
Politici, nestraťte našu ľudskú dôveru a priazeň, prídu totiž obrovské problémy po skončení vojny na Ukrajine. Vieme čo treba očakávať? Odcitujem:
„Bitcoin je nezávislá internetová open-source kryptomena, ktorou sa dá platiť prostredníctvom úplne decentralizovanej P2P siete. Jedinečnosťou Bitcoinu je jeho úplná decentralizácia. Je zámerne navrhnutá tak, aby nikto, vrátane jej autorov, záujmových skupín alebo vlád, nevedel menu nijako umelo ovplyvňovať, falšovať, aby vôbec nebolo možné zhabať bitcoinové účty, kontrolovať tok peňazí alebo spôsobovať infláciu. V sieti neexistuje nijaký centrálny bod ani nikto, kto by vedel o sieti rozhodovať. Bitcoin je deflačná mena. Celkové množstvo peňazí je konečné a dopredu známe.“
Zabezpečí predovšetkým predpoklad, že normálne fungujúca trhová ekonomika zabezpečí plnú zamestnanosť?
Otázka pre Bitcoin je:
-Ako sa zabezpečí spravodlivosť fungovania ekonomík a kto rozhodne o alokácii vojnovej viny?
-Akú úlohu bude hrať napr. potenciálny príjem hospodárstva?
-Zabezpečia v budúcnosti sily dopytu a sily ponuky rovnováhu ekonomiky?
-Má ospevovaný slobodný trh samo bilancujúci mechanizmus?
-Nebudeme riešiť nestabilitu neregulovaného kapitalizmu?
-Sú nerovnosti a nestability dnešného neregulovaného kapitalizmu jemu inherentné, obsiahnuté v jeho podstate?
-Dožijeme sa vlastných vedeckých kritérií fungovania ekonomiky po vojne?
Mám dojem, že máme veľa predstaviteľov, ktorých silou je známe kam vietor tam plášť, ale ľudia s pamäťou a chrbtovou kosťou, sa mi javí, nie sú samozrejmosťou.
Kto zaplatí vojnu?
Úplne na záver pripomeniem krásne slová piesne, ktorú spieva K. Gott:
Najdi v sobě sílu
sílu ukrytou
Najdi v sobě klíče k ní
a probuď sílu svou
sílu svou
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/kto-zaplati-vojnu/