Kristova tŕňová koruna sa nám zachovala dodnes a svet ju doteraz uctieva.
Je uložená v parížskom chráme Notre Dame. Dlhé roky bola v kaplnke La Sainte Chapelle, ktorá je skvostom stredovekej gotiky. Keď ju kráľ Ľudovít dostal do daru od cisára Balduina, poslal pre ňu čestnú stráž až do Carihradu. Tamojší veriaci sa s plačom lúčili so svojou relikviou, keď ju po mori odvážali do Benátok.
Mestá ako Vercelli a Sens si podnes spomínajú na deň, keď sa u ich nakrátko zastavila tŕňová koruna. Svätý kráľ Ľudovít jej vyšiel v ústrety až do Troyes, vybral ju zo strieborného puzdra a ukázal ju plačúcim zástupom. Podľa očitého svedka pod korunou ako by samého Krista boli videli.
12. augusta 1239 s ňou prišli do Paríža a uložili ju v hradnej kaplnke kráľovského paláca, kým kaplnka La Saint Chapelle nebola dobudovaná (roku 1248).
A tu sa začalo putovanie k tŕňovej korune. Ľudia z celej krajiny prichádzali do La Saint Chapelle, aby sa jej poklonili. Kráľ ju s radosťou ukazoval každému a sám strávil v zbožnom rozjímaní pri svätej tŕňovej korune celé noci. I ja sa vyberiem v duchu k tŕňovej korune, nesúc na sebe i dodnes stopy svätej Ježišovej krvi. Dotknem sa jej, v duchu ju pobozkám, ba aj na hlavu si ju položím.
Napodobním tak nejedného svätého, ako sv. Alžbetu, sv. Katarínu Sienskú, sv. Petra Clavera a iných, ktorí si na hlavu dávali skutočnú tŕňovú korunu, aby Ježiša nasledovali i v tomto utrpení. Darmo, láska chce napodobniť, lebo túži po čím väčšej podobnosti s milovanou bytosťou.
L. Müller, S.J.: Škola kríža
Pripravil: A. Čulen