Vždy som veľmi rád, keď vidím ľudí v kostole. Aj preto, že šťastlivo prešli popod strom lži. Zrejme sa spýtate, popod aký strom lži som išiel, išla?
Dokonca, že sa teším, že ste neostali pod stromom lži. Jedna stará poviedka hovorí o tom, ako si lož a pravda rozdelili strom života. Lož pravde hovorí. Počuj pravda, ty vidíš ako ľudia trpia zo zápasu medzi nami. Sú tu vojny, revolúcie, krízy. Rozdeľme si tento strom. Buďme k sebe tolerantné, korektné. Ty pravda si dôležitejšia. Choď ku koreňom stromu, ten je dôležitejšia časť stromu. A ja ostanem v menej dôležitej časti stromu, v korune stromu. Tam páli slnko, fučí vietor, mrzne, prší dážď. Nejako to vydržím. Kvôli tebe.
A prostomyseľná pravda vošla ku koreňom. A lož v korune stromu začala klamať ľudí. Lákala ich obyčajnou lžou, dvojitou lžou, kedy si lož pribrala viacej klamárov.
Ale hlavne diabolskou lžou, kedy lož klame slovami pravdy. Dobre, že ste sa nezastavili a neostali pod týmto stromom lži a nepočúvali lož, ktorá v korune stromu lži klame. Najmä diabolskou lžou. Teda klamanie slovami pravdy.
Napríklad, načo pôjdeš do kostola, nechoď, aj doma sa môžeš pomodliť. To je pravda, ale klame v tom, že svätá omša sa nedá vymeniť za domácu pobožnosť.
Alebo ešte iná diabolská lož, ale nechoď do kostola, choď do prírody, do jej chrámu. Aj tam je Boh. Áno ako Stvoriteľ, ale ako vykupiteľ tam nie je. Ako vykupiteľ je na sv. omši.
Alebo iná diabolská lož, čo oči nevidia, srdce nebolí. A niekto niekoho oklame, napríklad v manželstve. Nehovorí čo sa stane s jeho vlastným srdcom.
Ešte ste mohli počuť, načo chodiť do kostola, Kristus Pán sa obetoval na kalvárii, dokonale, omše to sú ako reparáty, že to nebolo dokonale? Aj to je pravda, že obeta bola dokonalá, ale Kristus Pán pri poslednej večery povedal, toto robte na moju pamiatku.
Na chlieb povedal toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. A na víno, toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás. Požehnal tento symbol obety, dával im a hovoril toto robte na moju pamiatku.
Ale tiež v Písme môžeme čítať, kde sa dvaja modlia som medzi nimi. Treba tvoriť náboženské spoločenstvo. Zo stromu lži môžeme počuť slová, užitočná práca nemôže byť Bohu nemilá, aj v deň sviatočný užitočná práca neprestáva byť užitočná. Toto nemôže zmeniť ani sviatočný deň. Áno v takýto čas, takejto vnútornej reči prechádzame popod strom lži. Z jeho koruny na nás padajú tieto slova klamu.
Ako to skončilo v tej poviedke?
Pravda pri koreňoch stromu trpela núdzou a od hladu začala hrýzť korene stromu lži. Až ich prehrýzla, prišla víchrica a strom lži padol na všetkých ktorí boli pod nim zhromaždení. Ak sa dobre pozeráme na to čo sa deje v čase, ktorý sme už prežili, môžeme vidieť, že stromy lži padajú.
Padol strom lži totality, násilného ateizmu. Prišiel nový ateizmu, klame, že všetkému príjemnému môžete hovoriť áno. Ale tí starší vedia, že príjemné môže byť zmysluplné, ale aj nezmysluplné. Zase klamanie slovami pravdy.
Všade je toho plno.
Ale je tu nový strom lži. Odrazu počujeme, že niet rozdielov medzi mužmi a ženami. Že otec a matka sú nahraditeľní číslami rodič č. 1 a č. 2. Počujeme zo stromu lži, pozri zo sto ľudí až sedemdesiat môže dopadnúť dobre. Prečo by si ty nemal byť medzi tými sedemdesiatimi? Si horší? Alebo päťdesiat ľudí zo sto sa môže mať dobre, prečo by si ty nemohol byť medzi nimi, ak budeš robiť to a to?
A tak sa šíri ľahostajnosť k zlému osudu. Tridsiatich percent ľudí, ba aj päťdesiat percent ľudí, ak má zlý osud, nemá nás zaujímať ? A čo ak sa medzi nimi ocitneme?
Zo stromu lži sa môže ozývať, načo pôjdeš do kostola, pozri si bohatý. Pán Boh ťa požehnal na majetku. Iste má radosť z tvojej radosti. Ale naozajstná radosť má prísne miery dobrého svedomia. Pozorujeme, že v kostoloch ubúda ľudí. To je dôkaz, že ostali pod stromom lži.
Naše myslenie je sprevádzame vnútornou rečou. Svojou vnútornou rečou môžeme hovoriť s dobrom, alebo nebadane prejsť na rozhovor so zlom.
Vnútorným rozhovorom je aj modlitba. Má aj psychologické charakteristiky.
Popísal ich poľský psychológ, kňaz, prof. J. Makselón. Modlitba pomáha uvedomiť si potreby a skutočnosť. Vzbudzuje vieru , nádej, prináša pokoj a kontroluje úmysly, ktoré s pokojom súvisia. Takto znižuje strach, napätie a zlosť. Dáva perspektívu riešenia problémov a pomáha vytvárať konkrétny plán konania.
Vyjasňuje ciele, ktorým sa chce človek oddať, koncentruje sily na ich dosiahnutie, privádza k pokore a prináša pocit prepáčenia, vyjasňuje hranice medzi dobrým a zlým, obnovuje psychickú energiu človeka cez kontakt s Božstvom, robí citlivým k potrebám iných ľudí, podporuje altruizmus, potvrdzuje hodnoty, pomáha priať všetko čo sa stane, podporuje lojálnosť voči Nekonečnu a vytrvalosť v pobožnostiach, integruje osobnosť cez odovzdanie sa vyšším cieľom.
Všimnime si, že Kristus Pán vždy nadväzoval na vnútornú reč ľudí. Spomeňme si na ženu, ktorá trpela na krvotok. Sama v sebe si povedala, ak sa dotknem čo len lemu jeho odevu, vyzdraviem. A vyzdravela. Kristus Pán sa pýta, kto sa dotkol lemu mojich šiat a zbadal tu žena a nadväzuje na jej vnútornú reč , keď hovorí, tvoja viera ťa uzdravila. Buď zdravá a choď v pokoji. Majme starostlivosť o našu vnútornú reč. Súvisí s naším myslením, či myslíme pravdivo o veciach , vzťahoch a ľuďoch. To znamená či sme angažovaní, alebo si vymýšľame kadejaké „ logické“ fikcie, fígle a opúšťame rozhovor s dobrom.
Sprievodným znakom je nezáujem o iných. Individualizmus, alebo obľuba byť v dave, mase ľudí.
Kresťanstvo je prevencia, aby sa národy nezmenili v davy. Tie kričia, chceme chlieb a ničia pekárne. Vyhľadávanie davu je zlý znak . Modlitba je dôležitá. Ale pozor na strom lži. Ak počujeme načo sa modliť, stačí ak si nikoho neokradol, tobôž nepripravil o život. Tak to ste už pod stromom lži na vašej životnej ceste.
Pokračujte ďalej, ako rytieri dobra, do kostola.
Stanislav Hvozdík