Aj ja som extrémista! Teda, bol som pred 25 rokmi. Presne do 1.1.1993.
Vtedy vznikla samostatná Slovenská republika, moje extrémistické názory sa stali realitou a prestali byť extrémistickými. Tí, čo ma označovali za extrémistu a za kdečo iné, museli s tým chtiac-nechtiac prestať, píše v úvode svojom príspevku predseda SNS v rokoch 1991-92 Jozef Prokeš. Takže už nie som extrémista, hoci som svoje názory vôbec nezmenil. Čože však bol môj extrémizmus v porovnaní s takými extrémistami, ako boli Galileo, Kopernik, Hus, Luther, či Giordano Bruno, ktorý sa dal radšej upáliť, ako by mal tajiť svoje extrémistické názory.
Dnes ich už nikto nepovažuje za extrémistov. Ich názory, v ich dobe vzbudzujúce pohoršenie, sú dnes samozrejmosťou.
A čo taký Orbán?! Nie tak dávno mu v Rakúsku či Nemecku a iných vraj demokratických štátoch EÚ nevedeli prísť na meno kvôli plotom. A dnes? Dnes ich už stavajú aj tam!
Alebo naši velikáni – extrémisti. Taký Andrej Hlinka, ktorého za jeho názory tiež väznili a o Štúrovi, či Vajanskom ani nehovoriac. Stačí ich citovať a navštívi vás prepadové komando NAKA ako sa to stalo pánu Rostasovi.
A čo vláda SR kupujúca 14 stíhačiek? Nie je to prihlásenie sa k fašizmu, či nacizmu, či k čomu? Veď „14“ je vraj takým symbolom.
Dnes lepia tí, ktorí jediní majú patent na posudzovanie názorov iných, nálepku extrémizmu na Mariána Kotlebu. Kto vie, aký bude pohľad na jeho názory o 25 rokov? Ak nejaké „bude“ vôbec bude!
Či sa to nálepkovačom páči, alebo nie, sú to práve extrémisti, čo posúvajú svet dopredu. Sú to totiž ľudia, čo sa neboja vysloviť svoj názor. Len čas ukáže, či mali pravdu, alebo sa mýlili. Ale na jeden extrémistický čin Mariána Kotlebu, a tým aj na nálepkovačov, si už dnes môže každý urobiť názor sám – na zastavenie dotácie na akési divadelné predstavenie. Pán Kotleba zverejnil video z tohto predstavenia na internete. No hnus! Ak to má byť kultúra, tak zbohom Slovensko! V ČR v Brne sa ľudia aspoň vzbúrili proti dekadencii v divadle Husa na provázku, no u nás už sa boja vysloviť svoj názor. A hurá, už som opäť extrémista! Vyslovujem svoj nekonvečný názor.
A postreh na záver: Za extrémistu je označovaný ten, kto vyslovuje nekonvenčný názor.
Nikdy, skutočne nikdy takúto nálepku nedostanú tí, čo sa snažia umlčať takýto názor porušujúc základné pravidlo demokracie – právo vysloviť svoj názor. Právo formulované už Voltairom: Pane, hlboko s vami nesúhlasím, ale urobím všetko, aby ste svoj názor mohli vysloviť!
Nie extrémisti sú hrozbou demokracie, ale práve takýto umlčovači. Čo vy na to, nálepkovači? Už sa teším na nálepky na moju adresu! Nálepku fašista som už mal. Za to, že som presadzoval vznik suverénnej Slovenskej republiky. Tak nájdite niečo nové! Mimochodom, lepenie nálepiek „fašista“ na každého, koho názor sa komusi nepáči, svedčí nielen o chabých vedomostiach nálepkovača, ale súčasne degraduje pojem „fašista“ na obyčajnú nadávku a oslabuje jeho význam. A takéto nálepky by rozhodne nemal rozdávať ten, kto sa bratá so súčasnou vládou na Ukrajine opierajúcou sa o Pravý sektor.
Extrémistické, teda nekonvenčné, názory sa objavujú vždy, keď je bránené diskusii aj o nepríjemných témach. Čím dlhšie je takáto diskusia potláčaná, tým intenzívnejšie nakoniec vybuchne. Prestaňte nálepkovať a diskutujte. Prestaňte o demokracii hovoriť a začnite sa demokraticky správať. Alebo sa diskusii vyhýbate, lebo v skutočnosti máte len nálepky, ale žiadne argumenty?
V každom systéme sa vyskytujú fluktuácie, odchýlky od rovnovážnej polohy. Čím je teplota systému vyššia, tým sú fluktuácie väčšie. Alebo inak, čím sú fluktuácie väčšie, tým je systém vzdialenejší od svojho stabilného stavu. A dôležitým ukazovateľom stability nie sú len samotné fluktuácie, ale najmä ich šírenie sa systémom. Inými slovami, ak fluktuácie či poruchy v systéme samovoľne zanikajú, systém je stabilný.
Ak však tieto poruchy sa šíria systémom, nebodaj sa ešte aj zväčšujú, systém sa stáva nestabilným a blíži sa jeho zmena. Ak sú fluktuácie veľké, treba znížiť „teplotu“ systému. Potláčať fluktuácie nemá zmysel, dá sa to len do určitej miery a o to prudšia je potom zmena. Píšem od veci? Nie! Za systém si dosaďme ľudskú spoločnosť a za „teplotu“ nespokojnosť občanov. Ak sa extrémistické názory šíria, je to dôkaz, že občania sú nespokojní so stavom vecí verejných. A zakazovanie vyjadrovania nespokojnosti to nevyrieši. Ktosi múdrejší odo mňa povedal, že revolúcia je dôsledok potláčania evolúcie.
Predseda SNS vyhlasuje vojnu Kotlebovi (nie som jeho volič, volil som SNS) no mal by vziať do úvahy, že aj SNS sa vyhrážali rozpustením, sledovala nás polícia adt. Jednoducho SNS prešla všetkým tým, čím terajší predseda SNS hrozí ĽS NS. Ak by však SNS v rokoch 1990-92 nebola práve taká, tak by dnes pán Danko nebol predsedom parlamentu samostatnej SR, ale maximálne nejakého regionálneho parlamentu! Boli sme extrémisti? Áno, z pohľadu tej doby, boli! A vďaka tomu sme 1.1. 1993 mohli vyhlásiť samostatnosť a suverenitu SR. Nech nevyhlasuje Kotlebovi vojnu, ale diskutuje s ním. Nech ho porazí argumentmi. A najmä by sa mal starať, aby v SR vládli vo voľbách riadne zvolení zástupcovia občanov, a nie nikým nevolené mimovládky!
Človek sa má hanbiť len sám za seba, prípadne za svoje deti, ale nie za iných. Za Kotlebu sa Danko hanbiť nemusí, to nech nechá na zváženie jeho voličom. Ako bývalý predseda SNS z doby, keď sa lámal chlieb, sa však obávam, že, ak bude Danko postupovať tak, ako doteraz, ani môj hlas nezachráni SNS pred opätovným vypadnutím z parlamentu.
P.S. Máme slobodu vyjadriť svoj názor, ale ako je to so slobodou po vyjadrení názoru? Mám sa tešiť na návštevu NAKA?
RNDr. Jozef Prokeš,CSc.
predseda SNS v rokoch 1991-92