V piatok, 12. augusta sa zdravotný stavu Andreja Hlinku kriticky zhoršil. On sám cítil, že sa blíži jeho posledná hodina a začal sa pripravovať na odchod do večnosti.
Ako prvých pozval k sebe dvoch najmladších členov užšieho predsedníctva HSĽS, redaktorov Karola Sidora a Alexandra Macha.
Sidor sa nachádzal na Sliači, Mach v Trenčianskych Tepliciach. Obaja sa hneď ponáhľali do Ružomberka a na druhý deň (v sobotu, 13. augusta) o 15. hod. boli už pri Hlinkovi. Našli tam – okrem lekárov Dr. Kugajevského, doc. Filu a dvoch sestričiek – aj niekoľko blízkych spoločníkov umierajúceho (kapláni, dekan Scheffer, starosta Mederly). Títo im povedali, že v piatok (12. augusta) okolo 10. hod. Hlinka upadol do bezvedomia. Po niekoľkých injekciách sa prebral. Mal vysokú horúčku, 41 stupňov. Ticho prehovoril pár slov. Kaplán Ján Lojdl sa predmodlieval litánie k menu Ježiš po latinsky, Hlinka a prítomní odpovedali. Po modlitbe žiadal, aby k nemu zavolali niektorých starých priateľov a spolubojovníkov a potom opäť upadol do spánku.
V sobotu (13. augusta) prichádzali pozvaní ale i nepozvaní návštevníci. Prišiel senátor Karol Mederly, s ktorým Hlinka zotrval v dlhšom rozhovore. Po ňom prišiel jezuita páter Sahulčík s niekoľkými kňazmi a podal Hlinkovi sv. prijímanie. Popoludní nasledovali ďalší: biskup Ján Vojtaššák, senátor Dr. Karol Krčméry, redaktori Sidor a Mach, prof. Tylka, tajomník Ján Hollý, krajinský poslanec Matej Huťka, kňazi a kapláni z Ružomberka a okolia (Bačík, Húšťava, Šimičák, Lojdl, Stolárik) a regenschori Pavčo.
Noc zo soboty na nedeľu bola pokojná. V izbách vedľa Hlinku spali jeho lekári, ako aj redaktori A. Mach a K. Sidor.
V nedeľu popoludní bolo opäť rušno. Prišli poslanci Dr. Jozef Tiso, Dr. Martin Sokol a Jozef Sivák a predseda katolíckeho študentstva Jozef Kirschbaum.
Asi o 9. hod. ráno si Hlinka zrazu spomenul, že v Žiline sa koná zjazd slovenskej mládeže za veľkej účasti členov Slovenského orla, stredoškolskej mládeže, Ústredia slovenského katolíckeho študentstva a Združenia katolíckej mládeže. Hlinka im prisľúbil, že ak mu zdravie dovolí, príde medzi nich. Spomenul si na svoj sľub a – ako spomína Alexander Mach – „s veľkým vypätím síl sa posadil a že vraj on ide. Dal rozkaz, aby pripravili auto. Dr. Kugajevský… si už nevedel rady. Vtedy Sidor našiel spôsob. Hovorí: Pán predseda, s Vaším odkazom môže zabehnúť Šaňo.“ Hlinka to napokon prijal. „No dobre, pripravte auto a nech ide on“, povedal.
Hlinka potom prehovoril na adresu mládeže pár slov, ktoré si Mach hneď zapísal a ponáhľal sa s týmto odkazom do Žiliny, kam dorazil krátko pred poludním. Tam vystúpil na tribúnu a mládeži zhromaždenej na žilinskom námestí predniesol Hlinkov odkaz.
„Prichádzam od vodcu národa slovenského, Andreja Hlinku. Prinášam jeho pozdrav a odkaz orolskému zletu i študentskej mládeži. Ešte pred prečítaním tohto odkazu pre uspokojenie oznamujem vám, že zdravotný stav nášho vodcu sa dnes ráno o niečo zlepšil. Je síce vážny, ale nie taký ako napísali niektoré noviny. Správy o zapálení pľúc sú mylné. Dnešná noc nášho drahého Andreja Hlinku bola spokojnejšia. Docent Filo, s ktorým sme boli v noci pri ňom, mohol odcestovať a teraz je tu medzi nami. Ráno po svätom prijímaní rozhovoril sa A. Hlinka o mládeži, ktorá sa tu zišla a nadiktoval jej tento odkaz:
Drahá moja slovenská mládež!
Ako rád by som bol teraz s tebou. Ale v duchu som v Žiline. Vidím tvoj zlet, tvoj vzlet, tvoju prípravu do vážnej práce a boja. Ja dokončievam boj môj tuzemský. Ale zostanem s tebou, mládež moja a národe môj. Vyzývam vás k jednote a nepoddajnosti. Žehnám tvoju prácu, žehnám tvojmu boju. Boh ti pomáhaj, Boh ťa opatruj, buď s Bohom, národe môj!
Bol to posledný odkaz Andreja Hlinku…
Večer prišla zo Žiliny do Ružomberka deputácia slovenských orlov, ktorú priviedol kaplán Alexej Izakovič.
V noci sa opäť prejavil krízový stav, ktorý si vyžadoval lekársky zákrok.
V pondelok 15. augusta sa už okolo ružomberskej fary nahromadil početný zástup ľudí z bližšieho i ďalšieho okolia. Stáli na námestí v hustom daždi, niektorí v tichu, iní sa šeptom rozprávali, alebo sa modlili. Prichádzajú novinári a filmári, domáci i zo zahraničia. O 3. hod. popoludní došla hudobná kapela košického Orla a hrali obľúbené Hlinkove piesne („Šípová ružička sama rastie v poli…“ a ďalšie). Zakončili hymnickou piesňou Kto za pravdu horí. Hlinka si dal zavolať duchovného skupiny o. Potočiaka a kapelníka, pochválil ich a povedal im: „Nielen radostiam a rozkošiam slúžiť, ale i Bohu a národu. Do pochodu, do boja hrať! Do boja k víťazstvu!“
V utorok bol pred farou ešte väčší zástup ľudí než v predchádzajúci deň. Na početné otázky novinárov a slovenskej verejnosti v Ružomberku i v celej krajine, lekári Kugajevský, Jakši a Filo vydávajú poslednú lekársku správu: „Zdravotný stav kritický. Objektívny nález zhoršený. Celková telesná slabosť sa stále stupňuje. Pridružili sa príznaky slabosti srdca.“
Večer, 16. augusta 1938, už bolo každému z prítomných jasné, že smrť je veľmi blízko. Okolo lôžka stoja lekári, sestričky a niekoľko z jeho najbližších. V susednej izbe kňazi odriekajú liturgické modlitby za umierajúcich (Ordo commendationis animae). Krátko pred polnocou „pulz na ruke už prestal biť, ruky sú chladné a studený pot je na nich. Prestáva biť pulz i na hrdle, nastáva agónia. Umierajúci už málo cíti a málo reaguje. Pod farskými oknami obyvateľstvo sa nahlas modlí… Na farskej veži bije jedenásť hodín. Sotva doznel posledný úder, vydýchol Hlinka svoju šľachetnú dušu a o 23.05 zaznel umieračik, ktorý oznamoval, že nás navždy opustil.“ (Slovák, 17. aug. 1938).
Ohlasy Hlinkovej smrti boli bezprecedentné. Denník Slovák vo zvláštnom vydaní oznamoval Hlinkovu smrť týmito slovami:
„Do ťažkého smútku oblieka sa slovenský národ. Čierne zástavy vlajú nad Slovenskou krajinou
Hlboko sklonení pod ťarchou bolesti, ale odovzdaní do vôle Božej, hlásime všetkým verným Slovákom a Slovenkám pod Tatrami i vo všetkých dieloch sveta, hlásime celému svetu.
Vodca slovenského národa ANDREJ HLINKA dobojoval svoj veľký boj. Na kolená kľaká slovenský národ, k modlitbe sa spínajú jeho ruky: Tebe Bože, žil, v Tebe umieral, prijmi ho milostivo. A neopusť Hlinkov národ!“ (Slovák ,18. aug. 1938)
Hoci smrť sa dala očakávať, správa, že Hlinka zomrel, rozvlnila hladinu verejného života v celej republike. Smútočná nálada sa prejavovala najmä na Slovensku, zatiaľ čo v českej časti republiky vyvolala miešané pocity. Hlinka zomrel v kritickom čase, keď republika musela bojovať o svoju existenciu. Nemci a ostatné nespokojné národnostné menšiny stupňovali svoje požiadavky. V Prahe si niektorí politici vydýchli v klamnej nádeji, že Hlinkova smrť odstránila jednu veľkú prekážku ich politickým cieľom. Tí zodpovednejší si kládli otázku, aký bude smer a postoj Ľudovej strany po Hlinkovej smrti; či ju bude riadiť a viesť skupina umiernených politikov okolo Dr. Tisu, alebo či vezmú kormidlo do rúk mladí radikáli okolo K. Sidora.
Realita však diktovala, že predbežne niet času ani miesta pre takéto úvahy. Odchod Andreja Hlinku spomedzi živých a z politického bojiska vyžadoval predovšetkým ľudský prístup a bežné spoločenské obvyklosti. S uznaním treba konštatovať, že mnohí predstavitelia verejného života, politici, novinári a ideoví protivníci, s ktorými si Hlinka v minulosti často skrížil meče, vedeli posúdiť jeho rušný a búrlivý život spod zorného uhla ľudského porozumenia. Vedeli rozoznať prechodné od trvalého a hodnotili jeho životné osudy v kontexte doby, v ktorej žil, ideí, za ktoré sa oduševňoval a cieľov, za ktoré bojoval.
Prezident Dr. E. Beneš poslal sústrastný telegram Hlinkovej neteri Kristíne Hlinkovej a starostovi mesta Ružomberok Antonovi Mederlymu:
„Andrej Hlinka skončil svoj život… bohatý na veľké úsilia, neúnavnú prácu a pohnuté udalosti politické i osobné. I jeho neustály zápas, odmeňovaný za života oddanosťou tak početných stúpencov, našiel vo smrti pokoj vo večnom odpočinku. Spomínam naňho s veľkým pohnutím, spomínam na svoju poslednú návštevu v Černovej i na vás všetkých osobných i politických pozostalých.“
Predseda vlády M. Hodža poslal telegram predsedníctvu HSĽS a v ňom kondoloval: „Hlboko dojatý smrťou vášho predsedu a vodcu, veľkého a tvrdého bojovníka za práva národa, prosím, aby ste prijali prejav mojej úprimnej sústrasti.“
Nekrológy v autonomistickej tlači boli nielen dojemné, ale niekedy mali až nádych apoteózy. V očiach svojich ctiteľov a prívržencov mŕtvy Hlinka sa stáva duchovným vodcom celého národa:
„Andrej Hlinka v týchto chvíľach stáva sa – všetci to cítime, všetci to vyznávame – vodcom celého zjednoteného, samostatného slovenského národa, všetkých Slovákov podtatranských i zahraničných, všetkých verných synov a dcér hlásiacich sa k svojmu slovenskému rodu…
Otec národa prechádza do duše a tela národa, takto sa s duchom Hlinkovým zjednocuje slovenský národ a stáva sa uvedomelým, sebavedomým a jednotným celkom, akým ešte nikdy nebol. Stáva sa ním vďaka najväčšiemu Slovákovi, ktorý ešte i svojím posledným bojom, i svojím posledným martýriom obetoval sa cele svojmu národu. Ako horel v mladosti i vo svojich mužných rokoch, tak dohorieva i teraz vo svätej obeti na oltári vlasti za národ.
Bohu sa dáva, národu zostáva.
Za Boha a národ žil a žije – pre Boha a národ žiť bude naveky! (Slovák, 17. aug. 1938)
Pekne a úctivo spomínal na Hlinku aj vodca bratského chorvátskeho národa Dr. Vladko Maček:
„Rozžialenému slovenskému národu od chorvátskeho národa hlbokú sústrasť a bratský pozdrav. Nech vás, bratia teší to, že telo človeka je smrteľné, ale duch večný… Idea Andreja Hlinku, idea, ktorá ide za slobodou Slovenska a slovenského národa, nemôže byť nikdy pochovaná. Ona prežila Andreja Hlinku a prežije aj protivníkov slovenskej slobody. Sláva mŕtvemu Andrejovi Hlinkovi a nech žije nezlomný duch Andreja Hlinku!“
Smrť Andreja Hlinku sa dotkla každého Slováka, či už patril k jeho obdivovateľom, alebo k jeho protivníkom. Pohľad do vtedajšej novinárskej publicistiky ukazuje, že aj tí najprísnejší kritici jeho politickej činnosti, sa lúčili s ním s úctou. Lebo aj napriek tomu, že jeho spôsob práce a metódy boja nelahodili každému a dráždili mnohých, nikto mu nemohol uprieť úprimnosť snaženia a priam posvätný zápal, ktorý ho motivoval. V cynickom a materialistickom prostredí dneška, kde niet v politike charizmatických postáv, a len veľmi riedko nezištných nadšencov, je takmer nepredstaviteľné, ako intímne sa Hlinka vedel stotožniť s národom a národ s ním. Dr. Jozef Rudinský, šéfredaktor Hodžovho denníka Slovenský hlas (z 18. aug.1938), to vyjadril v týchto slovách: „Keď zavolal Národe môj! ani jeho politickí protivníci nemohli v sebe utajiť, že sa to týka aj ich, pretože v hĺbke duše všetkých Slovákov Hlinka často podvedome žil ako otec národa.“
František Vnuk (11. aug. 2018)
Národný spomienkový program
pri príležitosti 80. výročia úmrtia Andreja Hlinku (konkretizácia účastníkov vybraných podujatí)
16. 8. 2018 Bratislava- Ružinov •
13.00 hod. – Pietna spomienka pri pamätníku Andreja Hlinku v parku Andreja Hlinku v Ružinove. – Moderátor: Jozef Šimonovič – Hudobné vystúpenie: Spevokol Máj z Černovej – Príhovory – D. Pekár, starosta Ružinova, I. Čombor, primátor Ružomberka, M. Gešper, predseda MS – Príhovor historika – Beáta Katrebová Blehová – Duchovné slovo, modlitba:- kňaz farnosti Ružinov (P. Milan Grossmann MC) – Kladenie vencov
16. 8. 2018 Historická budova Národnej rady Slovenskej republiky •
18.00 Slávnostné zhromaždenie v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave pod záštitou Andreja Danka, predsedu NR SR
Program: – Slávnostné príhovory: • A. Danko, predseda NR SR, • Mons. V. Judák, predseda Rady KBS pre históriu • I. Čombor, primátor Ružomberka • prof. J. Jarab, rektor KU v Ružomberku – Príhovor historika: • Emília Hrabovec – Hudobné vystúpenie: Rodokmeň, mužský spevácky zbor Pred vchodom do budovy bude panelová výstava o živote A. Hlinku.
17. 8. 2018 Ružomberok
12.00 Sv. omša vo farskom kostole v RK – hlavný celebrant kardinál Jozef Tomko
13.00 Pietny akt pri soche A. Hlinku, o.i. R. Letz 15.30 Pódiová diskusia: E. Hrabovec, I. Mrva, M. Lacko
Posledné slová Andreja Hlinku
Pod oknami Hlinkovej fary boli zhromaždené masy ružomberských občanov. Z vonku bolo počuť spev, ale stále menej ľudí spievalo, väčšina plakala. Hlinka sa usiloval aspoň narovnať, ale nešlo to. Dvíhal pravicu na pozdrav, ale i tá mu padala. Keď hymna doznela, Hlinka sa odrazu rozhovoril: „A Milanovi povedzte, že som ho mal rád a …“ To boli posledné slová Andreja Hlinku.
Jeho agónia sa ešte niekoľkokrát prerušila a bolo visieť, ako na minútku – na dve naberá vedomie. Už nemal silu hovoriť a možno ani nechcel. šeptal modlitbu a krátko po polnoci zomrel. Neposielal pozdrav svojim najbližším, kanonikovi Jozefovi Šrobárovi, biskupovi Jánovi Vojtaššákovi, ale svojmu najväčšiemu politickému protivníkovi Hodžovi.
Zachoval som si túto spomienku a neraz o nej hovoril priateľom, keď sme niekedy v obviňovaní a v ostrých slovách proti našim odporcom zachádzali priďaleko. (Z knihy „Alexander Mach – Z ďalekých ciest“ vydala v roku 2008 Matica Slovenská v edícii Slovenské dejiny 20.storočia.)
Šaňo Mach v knihe spomína aj obľúbenú pieseň Andreja Hlinku „Tam nad hviezdami“: 115. Tam nad hviezdami Nápev: 116 text: J. Baštecký ( prel. M. Royová)
Tam nad hviezdami v nebi Otca mám, na jeho večnú lásku spolieham; On zve ma z tejto cudziny do zasľúbenej otčiny. Ja hotový som ísť za Ním a v jasnom dome otčiny žiť svätý, nový život s Ním.
Tam nad hviezdami Spasiteľa mám, na Neho s radosťou si spomínam; On zve ma z tejto cudziny do zasľúbenej otčiny. Ja hotový som ísť za Ním a v jasnom dome otčiny žiť svätý, nový život s Ním.
Tam nad hviezdami korunu tiež mám, juž pripravil a dá mi Ježiš sám; Tá zve ma z tejto cudziny do zasľúbenej otčiny. Ja hotový som svet nechať a v jasnom dome otčiny korunu z ruky Pána brať.
Tam nad hviezdami sídeme sa zas, až všetkých verných svolá Boží hlas? Ó, kto tú radosť vysloví, až padnem k nohám Kristovi! Ja hotový som svet nechať a s cirkvou môjho Ježiša tam novú pieseň započať.
http://www.piesnesionske.sk/index.php?cid=2&show=115