Marek sa narodil v meste Aviano (Pordenone) 17. novembra 1631. Ako sedemnásťročný vstúpil do Rádu menších bratov kapucínov a ako dvadsaťštyriročný bol vysvätený za kňaza.
Prvých sedemnásť rokov rehoľného života prežil celkom oddaný modlitbe a pokore a všetkým bol neznámy. Z poslušnosti ho potom povolali do kazateľskej služby. Prešiel veľkú časť Európy, vypočuli si ho davy v kostoloch a na námestiach, všetkých povzbudzoval k viere, k pokániu za hriechy, k obráteniu. Zvážiac jeho svätosť života a vážnu vznešenosť, najvyšší veľkňaz bl. Inocent XI. ho vymenoval za apoštolského misionára a pápežského legáta.
Tak sa mu otvoril prístup do kráľovských domovov; napomáhal spoločenstvo a svornosť vo vtedajšej dobe. Vo Viedni pomáhal cisárarovi Leopoldovi I. a cisárskej rodine. Podielal sa na diplomatickej misii v spolupráci s arcibiskupom Jurajom Pohroncom-Slepčianskym a poľským kráľom Jánom Sobieskym pri príprave bitky pri Viedni v roku 1683, aj dalsie roky duchovne sprevádzal vojakov pri oslobodzovaní územií južnej Európy.
Vyčerpaný mnohými cestami a apoštolskými námahami zomrel vo Viedni 13. augusta 1699, držiac v rukách znak Ukrižovaného, posilnený apoštolským požehnaním. Pápež Ján Pavol II. ho zaradil medzi blahoslavených dňa 27. apríla 2003.
2. čítanie z breviára časť Františkánska rodina
Z diela Plamene Božej lásky od blahoslaveného Marka z Aviana
Božie milosrdenstvo
(Jedenásty rozhovor srdca)
Môj Bože, ktorý si obdivuhodný medzi svojimi veriacimi, vôbec nepopieram, že keby si mal zvážiť moje nespočetné previnenia, nič iné by pre mňa nenasledovalo ako večná temnota a najhlbšia priepasť. Ale ty, Pane, prijímaš iné rozhodnutie. Tvoje milosrdenstvo má takú prevahu, že tvoj spravodlivý hnev odloží na posledné miesto!
Pýšil som sa tým, že som sa označoval za tvojho nepriateľa; a ty si mi nielen odpustil všetky moje viny, ale si ma aj prijal medzi svojich synov a prisľúbil si mi dedičstvo, ba dokonca si mi pripravil nebeské kráľovstvo. Hľa, nesmierny dar Božej štedrosti, silou ktorej moja duša sa napĺňa prúdom radosti, že nemôže nič iné vyjadriť než vďačného a priaznivého ducha voči tebe, môj Bože. A tak moja duša chce prezrádzať tieto pocity a rozličným spôsobom povzbudzovať všetkých ostatných stvorených na Boží obraz, aby jasne hlásali: „Bože, hoden si… chvál, vďakyvzdávaní, lásky a velebenia.“
Ale čo je to proti tvojej veľkorysosti a milosrdenstvu? Hoci večnosť nemožno obmedziť večerným súmrakom, ťažisko mojej poslušnosti však bude vyžadovať, aby všetky momenty života sa zmenili na prúdy chvál a vďačného ducha a čo najčastejšie sa rozmnožovali. A všetci, ktorí sú obdarovaní nebeskou večnosťou ako ja, povzbudzujú sa k neustálej synovskej poslušnosti, aby sa tak nemožné stalo možným a zo slabosti čerpala sa sila, aby sa mohli nasýtiť všetci, ktorí ti prejavujú lásku a vzdávajú vďaky.
Modlime sa.
Bože, Otec milosrdenstva, ty si blahoslaveného kňaza Marka urobil vynikajúcim hlásateľom obrátenia a apoštolom jednoty; udeľ nám na jeho príhovor a podľa jeho príkladu, aby sme účinne zachovávali pokoj, ktorý nám Kristus daroval. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen