29. augusta 2018 (LifeSiteNews) – Vysokopostavený vatikánsky zdroj povedal pre LifeSiteNews, že kardinál Gerhard Müller, spolu so svojimi skúsenými tromi kňazmi z CDF, boli prepustení pápežom Františkom, pretože všetci sa snažili lojálne dodržiavať stále pravidlá cirkvi týkajúce sa zneužívajúcich kňazov.
V jednom konkrétnom prípade sa Müller postavil proti pápežovi, ktorý chcel obnoviť pôsobenie Don Mauro Inzoliho, nepochybne krutého zneužívateľa mnohých chlapcov; ale pápež nepočúval Müllera. V ďalšom prípade sa pápež rozhodol, že neudelí vatikánsky apartmán jednému z Müllerových tajomníkov, ale súčasnému neslávnemu monsignorovi Luigiovi Capozzimu, napriek tomu, že niekto varoval pápeža pred vážnymi problémami na strane Capozziho. Vatikánsky zdroj tiež uviedol, že niekoľko ľudí vo Vatikáne vedelo, že kardinálovi McCarrickovi niektoré obmedzenia udelil pápež Benedikt XVI, čím potvrdil tvrdenie arcibiskupa Viganona.
Keď sa LifeSiteNews dostali k tomuto veľmi dôveryhodnému a dobre informovanému zdroju Vatikánu a požiadali ho o podrobnosti Viganovho príbehu a tvrdení tohto arcibiskupa, že pápež František vedel o zvyčajnom zneužívaní McCarricka, odpovedal: „Kardinál Müller, prefekt Kongregácie pre Nauku o viere (CDF), vždy rozhodne a veľmi ostro sledoval tieto prípady zneužívania a preto bol prepustený, rovnako ako jeho traja dobrí spolupracovníci [kňazi CDF] boli tiež prepustení. „
V mojej následnej spolupráci s týmto zdrojom tento opäť vysvetlil, že kardinál Müller ako prefekt Kongregácie pre náuku viery vždy verne dodržiaval zákony Cirkvi, pokiaľ ide o prípady zneužívania, za spracovanie ktorých je CDF zodpovedné. Podľa zdroja Müller tiež v roku 2014 „odolal“ pápežovi Františkovi, keď chcel znovuustanoviť sériového zneužívateľa chlapcov, talianskeho kňaza Dona Inzoliho, ktorému umožnil vykonávať niektoré funkcie kňazstva. V protiklade s Müllerom „sa pápež rozhodol inak,“ pokračoval zdroj. To znamená, že pápež František nesúhlasil s kardinálom Müllerom.
V roku 2012 bol Inzoli uznaný vinným cirkevným súdom za zneužívanie 12-ročných chlapcov dokonca aj v spovedelniciach. Potom bol suspendovaný zo všetkých kňazských činností. Historik Henry Sire vo svojej knihe Diktátor pápež uvádza, že v roku 2014 František “vyhovel odvolaniu sa Inzoliho priateľov v kúrii, kardinála Coccopalmerioho a monsignora Vito Pinta“ a znížil jeho trest na „doživotnú modlitbu“. Inzolimu, však bolo prikázané “držať sa vo vzdialenosti od detí, pričom mohol súkromne slúžiť omše.” Avšak podľa Michaela Doughertyho, v roku 2015 sa Inzoli zúčastnil konferencie o rodine v Lombardii, Taliansku. Tento škandalózny prípad sa dostal na verejnosť len vďaka tomu, že taliansky súd odsúdil Inzoliho na štyri roky a deväť mesiacov vo väzení, pričom ide o tak závažný verejný fakt, ktorý Vatikán nemohol zodpovedne ignorovať. V roku 2016 bol Inzoli uznaný vinným z „viac ako sto epizód“, vysvetľuje Henry Sire. Odpoveďou na tieto šokujúce správy bolo, že “Vatikán začal nový kánonický proces.”
Ako uviedol aj Dougherty, je zrejmé, že pápež obišiel CDF a s ním aj kardinála Müllera pri riešení prípadov zneužívania: „V každom prípade, pokiaľ ide o zneužívanie, spravodlivosť, ktorou sa zaoberá Müllerova CDF, sa zdá byť príliš krutá pre pápeža a jeho spojencov. A tak pápež dúfa, že v týchto prípadoch bude CDF irelevantný. „
Je zaujímavé poznamenať, že samotný kardinál Müller bol prepustený pápežom Františkom bez predchádzajúceho upovedomenia koncom júna 2017, len mesiac po tom, ako kardinál po prvýkrát verejne kritizoval pápeža. V rozhovore 25. mája s Raymondom Arroyom z EWTN verejne potvrdil predchádzajúcu správu, ktorú prvý zverejnil Marco Tosatti, podľa ktorej pápež prepustil troch z najlepších Müllerových kňazov z CDF, a to bez predchádzajúceho oznámenia alebo vysvetlenia. „A ja som pápež, nemusím odôvodňovať žiadne moje rozhodnutia. Rozhodol som sa, že musia odísť a musia odísť,“ to sú presné slová pápeža, ktoré uvádza Tosatti.
Samotný Müller komentoval 25. mája toto náhle odvolanie niektorých svojich najlepších spolupracovníkov slovami: „Je to pravda, že som za lepšie zaobchádzanie s našimi úradníkmi vo Svätej stolici, pretože nemôžeme len hovoriť o sociálnej doktríne. My ju tiež musíme rešpektovať a samotný pápež povedal, že máme nejaké staré formy správania sa na súdoch a ja som úplne proti tomuto zaobchádzaniu.“ Nemecký kardinál dodal, že „môžeme prepustiť iba ľudí, ak urobia chybu a kritériá pre našich spolupracovníkov v našej Kongregácii musia byť ortodoxnosť a celistvosť morálneho a kňazského života a kompetentnosť vo veci a iné „kritériá“, musíme hovoriť po taliansky, alebo potrebujeme ľudí rôznych jazykov a kultúr. „
Prvýkrát kardinál Müller verejne pokarhal pápeža a nebolo to v súvislosti s ním samým, ale v súvislosti s náhlym prepustením troch jeho najlepších kňazov – spolupracovníkov v CDF.
Henry Sire vo svojej knihe túto udalosť komentuje nasledovne:
Hovorilo sa, že František mal v úmysle odňať kardinálovi Müllerovi právomoci v prípadoch sexuálneho zneužívania v Kongregácii pre náuku o viere a v Kongregácii pre duchovných. Namiesto toho František jednoducho zmenil personál. Súhrnne odstránil dvoch pracovníkov Kongregácie pre náuku o viere, ktorí boli zodpovední za riešenie prípadov sexuálneho zneužívania (odmietol uviesť nejaké dôvody kardinálovi Müllerovi) a potom v júli 2017 prepustil samotného Müllera z pozície prefekta Kongregácie pre náuku viery.
Citujuc Nicole Winfieldovú z Associated Press, Sire odhalil, že Inzoliho prípad nebol jediným, kde pápež František ukázal milosť voči vážnym páchateľom:
Winfieldová napísala, že „dvaja cirkevní právnici a predstavitelia“ jej povedali, že pápežský dôraz na „milosrdenstvo“ vytvoril prostredie, v ktorom „niekoľko“ kňazov, ktorí podliehali kánonickým sankciám uloženým CDF, úspešne apelovali na Františka v otázke milosti prostredníctvom silných spojení v rámci kúrie. Nemenovaný predstaviteľ poznamenal, že takéto odvolania boli zriedka úspešné pri Benediktovi XVI., ktorý odstránil z úradu viac ako 800 kňazov. „
Vyššie uvedený dobre umiestnený zdroj vo Vatikáne tiež potvrdil, že na vysokých miestach bolo niekoľko dôležitých členov, ktorí vedeli o obmedzeniach, ktoré boli na McCarricka uvalené za pontifikátu pápeža Benedikta XVI. Takže, ak vedeli oni, aj pápež František o nich musel vedieť.
Nakoniec uvažujme o príbehu, ktorý prišiel do LifeSiteNews z iného dobre informovaného prameňa v Ríme. Tento zdroj napísal pred niekoľkými dňami do redakcie LifeSiteNews nasledovné:
Kardinál Müller sa pokúsil získať byt pre jedného zo svojich tajomníkov v Palazzo del Sant’Ufficio, kde sa nachádza Kongregácia pre vieru. Byt bol voľný a kardinál podal žiadosť pre svojho tajomníka. Ale potom z penziónu Santa Marta od pontifa prišla poznámka osobne informujúca kardinála Müllera, že tento byt nie je k dispozícii pre jeho tajomníka, pretože kardinál Coccopalmerio ho potreboval pre svojho tajomníka Luigiho Capozziho. A tak sa stalo.
Ako zdroj pokračuje, „bol to ten istý byt, v ktorom – v lete roku 2017 po sťažnostiach zo strany susedov – polícia vykonala raziu,“ povedal zdroj, „aby ukončila homo párty s veľkým množstvom kokaínu, ktorú samotný Capozzi – v Palazzo del Sant’Ufficio – organizoval pre svojich homosexuálnych priateľov.“
Tento zdroj nám teda hovorí, že sám pápež František sa ubezpečil, že homosexuálny tajomník jeho kamaráta kardinála Francesca Coccopalmeriho získa privilegovaný byt vo Vatikáne. Ako uviedla LifeSiteNews v tom čase, bol to ten istý kardinál Coccopalmerio, ktorý v roku 2014 hovoril o „pozitívnych prvkoch“ v homosexuálnych vzťahoch. Ako nás uisťuje náš ďalší dobre umiestnený zdroj vo Vatikáne, „pápež František bol niekým informovaný o problémoch Luigiho Capozziho, ale dal mu byt napriek tomu.“
Pápež ignoroval varovanie najvyššieho kardinála Vatikánu nevskriesiť sériového násilníka zbaveného kňazstva
Vatikán, 29. augusta 2018 – Pápež František zrušil sankcie pre známeho sexuálneho páchateľa z radov kléru napriek tomu, že bol varovaný a naliehal naňho prefekt pre Kongregáciu pre náuku viery, aby tak nerobil, uviedol vysoko postavený zdroj Vatikánu pre LifeSiteNews v exkluzívnom rozhovore.
Tento prefekt, kardinál Gerhard Müller, bol neskôr prepustený z najvyššieho doktrinálneho postu Vatikánu. Zdroj potvrdil, že kardinál Müller a jeho zamestnanci boli prepustení pápežom Františkom, pretože trvali na dodržiavaní protokolov Cirkvi týkajúcich sa sexuálnych zneužívaní zo strany klerikov. Konkrétne, Müller sa postavil proti plánu pápeža, aby vrátil kňazstvo Don Mauro Inzoliovi, sériovému zneužívateľovi 12-ročných chlapcov.
Don Inzoli, prezývaný Don Mercedes za svoju lásku k okázalým autám a elegantnému spôsobu života, bol obžalovaný cirkevnými predstaviteľmi z obťažovania maloletých chlapcov aj v spovedelniciach a presviedčal ich, že ich zneužívanie ním bolo schválené Bohom.
V roku 2012 cirkevný súd uznal Inzoliho vinným a zbavil ho všetkých kňazských funkcií. Avšak v roku 2014 František vrátil Inzoliho do kňazstva, aj keď podľa zdroja kardinál Müller „odolal“ pápežovmu želaniu. František však „rozhodol inak“, t. j. odmietol Müllerovu radu.
Podľa historika Henryho Sira, autora knihy Diktátor pápež, František rehabilitoval homosexuála na základe pokynov Inzoliho „priateľov v kúrii, kardinála Coccopalmerioho a monsignora Vito Pinta“ a znížil jeho trest na „doživotnú modlitbu“ a psychiatrickú liečbu.
Inzoli tiež mohol slúžiť súkromné omše, ale mal sa držať od detí. Do roku 2015 sa však Inzoli zúčastnil konferencie o rodine v Lombardii. „Františkova zhovievavosť však zlyhala,“ píše Sire, „a po sťažnostiach z Inzoliho domovského mesta Cremona polícia opäť otvorila prípad proti nemu.“
Taliansky súd ho uznal vinným z „viac ako sto epizód“ obťažovania piatich chlapcov vo veku 12 až 16 rokov. Rehabilitovaného kňaza odsúdili na štyri roky a deväť mesiacov vo väzení.
Potom bol ustanovený nový kánonický proces. Po druhom cirkevnom súde tohto kňaza sa pápež František 20. mája 2017 rozhodol zbaviť odsúdeného pedofila jeho kňazských oprávnení.
Citujuc Nicole Winfieldovú z Associated Press, Sire odhalil, že Inzoliho prípad nebol jediným, kde pápež František ukázal tzv. „milosť“ voči vážnym páchateľom:
„Winfieldová napísala, že „dvaja cirkevní právnici a predstavitelia“ jej povedali, že pápežský dôraz na „milosrdenstvo“ vytvoril prostredie, v ktorom „niekoľko“ kňazov, ktorí podliehali kánonickým sankciám uloženým CDF, úspešne apelovali na Františka v otázke milosti prostredníctvom silných spojení v rámci kúrie. Nemenovaný predstaviteľ poznamenal, že takéto odvolania boli zriedka úspešné pri Benediktovi XVI., ktorý odstránil z úradu viac ako 800 kňazov.“
František je v súčasnosti pod tlakom obvinení, že ukončil sankcie voči vtedajšiemu kardinálovi Arcibiskupovi Theodorovi McCarrickovi a urobil ho jedným z jeho najdôveryhodnejších poradcov napriek tomu, že vedel o jeho reputácii kvôli sexuálnemu zneužívaniu seminaristov a kňazov.
Pápež vedome dal vatikánsky byt homosexuálnemu kňazovi, ktorého neskôr pristihli na kokaínových orgiách
Rím, Taliansko, 29. augusta 2018 (LIFESITENews) – Pápež František dal vatikánsky byt kňazovi, ktorého neskôr pristihli na kokaínových orgiách v rovnakom byte napriek varovaniu o vážnych problémoch kňaza, uviedol pre LifeSiteNews v exkluzívnom rozhovore vysoko postavený zdroj Vatikánu.
Bol to sám František, povedal zdroj, ktorý sa ubezpečil, že homosexuálny tajomník jeho kamaráta kardinála Francesca Coccopalmeriho získa vo Vatikáne privilegovaný byt.
Kardinál Coccopalmerio, neskorší predseda Pápežskej rady pre legislatívne texty a jeden z najbližších spolupracovníkov pápeža Františka a horlivých priaznivcov, hovoril v roku 2014 o „pozitívnych prvkoch“ v homosexuálnych vzťahoch.
Vatikánska polícia zatkla sekretára tajomníka Coccopalmeriho, Monsignora Luigi Capozziho, minulý rok, keď urobili raziu počas kokaínového homosexuálneho večierka vo vatikánskom apartmáne vedľa baziliky sv. Petra. Vatikánska Gendarmerie (žandárstvo) uskutočnilo raziu na homosexuálne orgie po tom, ako sa nájomníci v budove opakovane sťažovali na nepretržitú návštevnosť počas všetkých hodín noci v budove – ktorú používali rôzni vysokopostavení zástupcovia cirkvi, vrátane prefektov, prezidentov a tajomníkov Rímskej kúrie.
Zdroj LifeSiteNews v Ríme uviedol, že neskorší kardinál Gerhard Müller, Prefekt kongregácie pre doktrínu viery (CDF), sa pokúsil získať byt pre jedného z jeho tajomníkov v Palazzo del Sant’Ufficio, kde sa nachádza aj CDF. V čase Müllerovho prieskumu bol byt voľný a kardinál podal žiadosť pre svojho sekretára.
Ale potom, povedal zdroj, pápež František informoval kardinála Müllera osobne, že tento byt nie je k dispozícii pre jeho tajomníka, pretože kardinál Coccopalmerio ho potrebuje pre svojho tajomníka Luigiho Capozziho.
„Bol to ten istý byt, v ktorom – v lete roku 2017 po sťažnostiach zo strany susedov – polícia vykonala raziu,“ povedal zdroj, „aby ukončila homo párty s veľkým množstvom kokaínu, ktorý samotný Capozzi – v Palazzo del Sant’Ufficio – organizoval pre svojich homosexuálnych priateľov.“
Spoločnosť LifeSiteNews zisťovala informácie u ďalšieho dobre informovaného zdroja Vatikánu o následnom príbehu arcibiskupa Vigana a jeho tvrdeniach, že pápež František vedel o sériovom zneužívaní seminaristov a kňazov zo strany arcibiskupa McCarricka.
V priebehu diskusie o tom ako Vatikán rieši tvrdenia o sexuálnom zneužívaní zdroj uviedol, že pápež bol upozornený na problémy s Capozzim, ale napriek tomu mu nechal byt k dispozícii.
„Pápež František bol niekým informovaný o problémoch Luigiho Capozziho,“ povedal zdroj, „ale on mu dal ten byt aj tak.“
Potvrdzujúc tvrdenia Vigana o predchádzajúcich obmedzeniach udelených kardinálovi McCarrickovi tento zdroj tiež povedal pre LifeSiteNews, že niekoľko ľudí vo Vatikáne vedelo o obmedzeniach, ktoré naňho uvalil pápež Benedikt XVI.
Zdroj ďalej povedal, že Františkovo náhle prepustenie Müllera z pozície prefekta CDF v júni 2017, spolu s predchádzajúcim podobným náhlym odstránením troch kňazov CDF, vyplynulo z dôvodu nezhôd v otázke riešenia prípadov zneužívania.
Správa o získaní privilegovaného vatikánskeho apartmánu pre homosexuálneho tajomníka jeho priateľa napriek vedomiu zo strany pápeža a niekoľko starších prelátov o obavách v spojitosti s daným kňazom prichádza v čase, keď pápež naďalej odmieta pripomienku k bombastickému svedectvu Vigana, ktoré poukazuje na krytie arcibiskupa Theodora McCarricka v otázke údajného sexuálneho zneužívania seminaristov a kňazov.