Existuje jedno veľké a hlavné pokušenie a to je pokušenie perfekcionizmu. Pokušenie byť ako Boh, všetko presne zadefinovať a určiť.
Akoby sme zabúdali na to staré latinské porekadlo „Deus sempermaior“, teda Boh je vždy väčší – ako všetky naše predstavy o ňom.
Netreba pochybovať, že Cirkev dneška čelí veľkému rozvratu a pri jej kritike sa vyťahujú aj chyby z minulosti, hlavne tie, ktoré vznikli z túžby po dokonalom a nekritizovateľnom. Sú iste mnohé neprávosti reálne a zdokumentované, ale keďže my ľudia vôbec nie sme perfektní, vyskytujú sa v každej organizácii, či už náboženskej, alebo ateistickej a čím je tá organizácia väčšia a čím dlhšie účinkuje, tým je tých nedokonalostí viac.Tí ohniví kritici kresťanstva si vôbec uvedomujú, koľko krívd a tragédií stihli urobiť všelijaké revolučné a komunistické strany pri nepomerne menšom počte a pri oveľa kratšej dobe účinkovania?
Tí zapálení reformátori, ktorí sa, podnecovaní diablom, vyskytujú od počiatku ľudského sebauvedomenia, si nepripúšťajú, že ani oni dokonalú spoločnosť nevytvoria a svojimi násilnými premenami zvyknú danú situáciu len a len zhoršiť. Áno, ľudia sú zlí, klamú, podvádzajú a kopú predovšetkým za seba a za svojich. Ale bolo to niekedy ináč a môže to byť ináč? Hovorí sa o satanovi, že je otec lži. Ale pritom v Desatore nenájdeme paragraf „Neoklameš“, hovorí sa iba o krivom svedectve, ktorým úmyselne druhým ubližujeme.
Láska vraj zakrýva množstvo hriechov, ale aká je tá reálna láska aj voči sebe, aj voči našim blízkym? Ježiš nám prísne duplikuje: „Kto povie svojmu bratovi hlupák, zaslúži si odsúdenie vysokej rady a kto mu povie blázon, zaslúži si pekelný oheň.“ A môžeme pochybovať, že tí hlupáci a blázni sa medzi nami nevyskytujú, nevyskytovali sa a nebudú sa vyskytovať? „Nesúďte, aby vás neposúdili.“ Ale dá sa aj toto ďalšie zlaté pravidlo v praktickom živote vždy a perfektne dodržať?
Rozprával som sa s jedným starým prokurátorom, bola to len chvíľa na zastávke trolejbusu, ale s hlbokým presvedčením mi stihol zduplikovať, že najväčšie k…. na svete sú prokurátori a novinári. Ale uvedomme si aj to, že často im nič iné ani neostáva…
Biblia je kniha reality a kresťanstvo a vo veľkej miere aj iné náboženstvá sa snažia o reálny pohľad na svet, napriek existencii a propagácii zázrakov a dogiem. Tie dogmy však často vyjadrujú určitú skúsenosť a vymedzujú mantinely, ktoré sa väčšinou dajú vyjadriť len prostredníctvom príbehu a jeho významu. Ťažko ich zmysel vystihnúť slovami, lebo predovšetkým vymedzujú hranice, ktoré by sa nemaliprekračovať. Sú konkrétnou brzdou opovážlivostí, ktoré v histórii narobili veľké škody a iste ešte narobia.
Ten rozvrat, ktorý som spomínal a tie mantinely, ktoré sa momentálne prekračujú, zasahujú do základov ľudskej existencie a intimity. Násilím sa likvidácia kresťanstva nepodarila, tak sa ide na to okľukou – likvidáciou morálky. Škodlivosť hriechu sa nenápadne popiera, zľahčuje a ospravedlňuje. To, že ľudia dokážu vyprodukovať neuveriteľné hlúposti a zvrhlosti , akoby sa prestávalo registrovať. Isteže treba byť k jednotlivcom milosrdní, aj k tým homosexuálnym. Ale takisto máme byť chápaví aj k pedofilom, sadistom, lenivcom, zlodejom a iným vyznávačom cieľov mať všetko tuttifrutti a pritom zadarmo, bez ohľadu na druhých a na celé spoločenstvo? Toto sa týka ľudí vo všeobecnosti, bez rozdielu kategórií.
Znovu teda opakujem: Buďme milosrdní a dokážme odpúšťať, ale nestrácajme pritom zdravý rozum a zmysel pre realitu!
Vlado Gregor