Traja sudcovia odvolacieho senátu haagskeho tribunálu, Theodor Meron (USA) , Carmel Agius (Malta) a Li Daqun (Čína) boli vyradení zo senátu, ktorý bude posudzovať odvolanie hrdinu srbského národa Ratka Mladića voči rozsudku, ktorým ho odsúdili na doživotie.
V dokumente, ktorý podpísal sudca Jean-Claude Antonetti (Francúzsko) sa konštatuje, že sudcovia sú vylúčení z odvolacieho procesu v súvislosti s „dojmom o ich zaujatosti“. V podstate to znamená, že boli uznané argumenty Mladićovej obhajoby. Obnovený odvolací senát majú tvoriť Emparani Mami Rudyard Radjonson, Prisca Matimba Nyambe a Geberdao Gustave Kam, a tiež Seymor Panton a Elisabeth Ibandová-Nazamiová.
MLADIĆ BOJOVAL PROTI KALIFÁTU V EURÓPE UŽ PRED ŠTVRŤSTOROČÍM
Legendárny srbský generálplukovník a bojovník za slobodu srbského národa i za slobodu Európy od kalifátsko-natovskej okupácie Ratko Mladić je už sedem rokov za živa pochovaný v cele haagskeho popraviska pre Srbov. V období boja proti bosnianskemu kalifátu a jeho západným kurátorom bol Mladič veliteľ Armády Republiky srbskej.
Alexej Petrik, ruský major v zálohe a pedagóg, koordinátor ruského spoločenského hnutia na podporu srbského a slovanského hrdinu „Spoločenstvo priateľov generála Mladića“ vlani pri príležitostí Mladićových narodenín pripomenul význam obety tejto osobnosti pre Srbsko, Slovanov, Európu i svet. „Je to veľmi poľutovaniahodné, že vojenský veliteľ, osobnosť takýchto rozmerov, veliteľ vskutku suvorovovského formátu, nie je teraz na zaslúženom odpočinku obklopený poctami, neodovzdáva mladým dôstojníkom svojej vlasti neoceniteľné vojenské skúsenosti, ale očakáva verdikt „súdu“ v úzkej cele smutne známeho Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Tento tribunál, ktorý pri svojom vzniku vyhlásil, že bude pôsobiť s cieľom nastolenia spravodlivosti voči obetiam vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocíde, svoje úlohy nesplnil. Naopak, namiesto zmierenia bojujúcich balkánskych národov zosilnene jatrí staré rany, pričom zaujal jasne protisrbskú pozíciu.
V takejto situácii nemožno ostať ľahostajným voči údelu človeka, ktorý má obrovské zásluhy nielen vo vzťahu k svojmu národu, pre ktorý ubránil právo na slobodu, samourčenie, ako aj právo na samotný život, ale vskutku aj vo vzťahu k celému ľudstvu. Generál Mladić na začiatku 90-tych rokov 20. storočia porazil v Európe to zlo, od ktorého Rusko v 21. storočí zachraňuje svet bojujúc v Sýrii. Smutne známu al-Kaidu jej zaoceánski kurátori definitívne sformovali a po prvýkrát naozaj nasadili v požiari bosnianskej vojny. Tu, na Balkáne, v srdci Európy, ešte na začiatku 90-tych rokov minulého storočia mal byť vytvorený teroristický „kalifát“. Vtedajší vodca bosnianskych islamistov Alija Izetbegovič to ani neskrýval, hovoril a písal o tom otvorene. No z nejakého dôvodu NATO i EÚ podporili v tomto boji nie bosnianskych Srbov, ktorí sa osamote ako múr postavili do cesty satanského teroristického zla valiaceho sa do sveta. Proti Armáde Republiky srbskej, ktorú generál Mladić vytvoril z jednoduchých roľníckych synov, sa oborili nielen miestni islamisti, kriminálne typy a oklamaní prostí Bosniaci moslimskej viery vtiahnutí do vojny, ale aj sily aliancie NATO a mudžahedíni, rozmanití džihádisti z arabského východu.
No srbský národ, organizovaný a NADCHNUTÝ OSOBNÝM PRÍKLADOM GENERÁLA MLADIĆA,
obstál a zvíťazil v tejto vojne. Tak, ako v Rusku, v Čečensku, sa týmto obyčajným ľuďom v Bosne a Hercegovine, ktorí len deň predtým prišli do armády z práce v civile, podarilo prekaziť dobre premyslené plány satanských síl na barbarské zničenie zvyčajnej podoby sveta. Pamätníkom tomuto víťazstvu je jestvovanie malého, no prekrásneho štátu – Republiky srbskej (v rámci Bosny a Hercegoviny). Je to štát – nádej, v ktorom v mieri a – nehľadiac na ťažkosti – šťastne žijú ľudia.
To, čo sa teraz deje v Sýrii a v Iraku, tie nespočetné biedy, ničenia a kolosálne nevinné obete, sa malo podľa úmyslu tvorcov katakliziem začať v strede Európy ešte v roku 1992! No bosnianski Srbi prekazili tieto plány. To je príčina takej nenávisti osobne voči Mladićovi i celému srbskému národu zo strany „medzinárodnej spravodlivosti“ – tohto naozaj trestajúceho orgánu euroatlantistov,“ píše Alexej Petrik, koordinátor ruského spoločenského hnutia na podporu srbského a slovanského hrdinu „Spoločenstvo priateľov generála Mladića“ a ďalej pokračuje: „No my chápeme všetku veľkosť hrdinstva Ratka Mladića. Človeka, ktorý priniesol na oltár služby vlasti i celého ľudstva celý svoj život, celého seba bezo zvyšku. On si nenahromadil majetky, nepostavil si paláce. Pre svoju službu prišiel o veľmi mnoho – stratil blízkych ľudí, mnohé roky nevidel rodinu, bol prinútený skrývať sa. A teraz, na sklonku života, je už šiesty rok prinútený byť v cele nezákonného haagskeho tribunálu, kde mu tento „nestranný súd“ (ktorý nenašiel vinu u takmer žiadneho naozajstného vojnového zločinca a odsúdil nevinných) hrozí doživotným väzením.“
„ČO MY, OBYČAJNÍ ĽUDIA, MÔŽEME UROBIŤ PRE TOHTO VEĽKÉHO ČLOVEKA?“
– kladie otázku Alexej Petrik a odpovedá takto: „Kedysi on pomohol všetkým nám, teraz nadišiel čas, aby sme my splácali naše dlhy. Všetci ľudia dobrej vôle sa musia zjednotiť a urobiť niečo pre podporu generála Mladića – srbského Žukova. Kto môže poslať list, nech pošle list generálovi do väzenia. Preň sú veľmi dôležité naše slová podpory a spoluúčasti. Kto môže napísať a uverejniť pravdivé články na obranu jeho spravodlivého boja – nech píše. My musíme ukončiť informačnú blokádu a sprisahanie mlčania. Akékoľvek uskutočnené podujatie, vytváranie klubov a spoločenských organizácií bude mať význam, pretože v takomto prípade nebude počuť iba jednu stranu, ale pravda o hrdinovi a vtedajších udalostiach sa stane verejne známou.“
Vladimír Mohorita