Som presvedčený, že nikoho z tých, čo v novembri 1989 zvonili na našich námestiach kľúčmi, ani vo sne nenapadlo, že za pár rokov dekadentná kultúra Sodomy a Gomory prezentovaná na gay pridoch (sprievody pýchy homosexuálov) v západnom svete príde aj k nám.
A že túto kultúru smrti budú šíriť aj reprezentanti nášho štátu, poslanci a ombusdsmanky. Iste a samozrejme, že kultúrny európsky normálny človek je tolerantný voči výstrelkom všetkého druhu, ale verejne dávať takýto zvrátený spôsob života za vzor, určite nie je v poriadku.
V sobotu 14. júla 2018 sa v Bratislave konali dve manifestácie: Pochod Hrdí na rodinu a Gay Pride. Do ulíc prilákali tisíce ľudí, našťastie sa tieto davy nestretli.
V porovnaní s inými štátmi musíme si priznať, že slovenský človek tak ľahko na ulicu manifestovať nejde… Zatiaľ čo slovenskú nepatrnú komunitu LGBTI museli prísť podporiť aj kolegovia zo zahraničia, zástancovia tradičnej rodiny svoju príležitosť prezentácie využili dosť slabo. Kriticky sa k tomu vyjadril aj Jozef Mikoško st. (KDH+) a to už je čo povedať:
„Hrdí na rodinu! … Bolo to pekné, ale… Hlavní organizátori, podľa plagátu boli Anton Chromík (ACH) a Pastor Bonus o.z. V referende r. 2015 získala Aliancia za rodinu na čele s ACH temer milión hlasov. Kde sú? Nik sa ani nepokúsil ich zjednotiť. ACH ani dnes nepustil na tribúnu – prakticky nikoho. Na čele s o. Mariánom Kuffom stálo ticho v dave veľa osobností. Ľudia prišli z celého Slovenska a chceli ich počuť. Ak som chcel ľudí a priateľov stretnúť, krúžil som po námestí. Mnohí z nich mali byť aspoň chvíľu na tribúne, zamávať a povedať tri vety. Neboli a nepovedali. Aj Hrdí na rodinu plesknú iba do vody, keď sa neprejavia aj v politike. Transparenty ACH zakázal, seniorský som nechal v aute. Iba zástav ĽSNS bolo veľa, čo už? Aby sme po voľbách, aj všetci hrdí na rodinu, nenariekali a nehľadali ten milión hlasov!“
Anton Selecký, známy disident mu na facebook poslal tento pozdrav:
„Jozef, súhlasím s tebou. Aliancia za rodinu sa nepochopiteľne vyhýba zápasu o rodinu a jej práva. To mi je čudné. Ako píšem, toto nie sú pochody, ale akési happeningy, ktoré na súčasnom politickom kolbišti sú prinajmenšom infantilné. Niekto sa úporne snaží – ako tomu bolo pri obidvoch Pochodoch za život – zabrániť akémukoľvek náznaku bojového stretu s „dúhovým nebezpečenstvom“. Čo chce tým Aliancia za rodinu docieliť? Keď na to príde, tamtí „dúhoví“ sa vykašlú na „lásku“ a nejaké balóniky a červené tričká a vrhnú sa na rodinu ako besní.“
O obidvoch akciách informovali televízie a webové portály a písala aj denná tlač. Obísť mlčaním to nemohli ani Katolícke noviny.
Žiaľ, ich článok (číslo 30/2018, s. 4), objednaný z pera profesionála Radoslava Matejova, ktorý publikuje aj na Topkách , ponúka čitateľom KN, a teda najmä veriacim slovenským katolíkom len liberálnu hmlu, že ako kresťan „[gaypridistov] vnímal rovnako ako iných; sú to ľudia, ktorí žijú svoje rozhodnutie. Slobodu rozhodnutia máme garantovanú od Boha, rovnako máme garantované aj zhodnotenie našich rozhodnutí, keď raz pred Bohom budeme stáť.“
Je prinajmenšom divné, že človek, ktorý píše do Katolíckych novín keď už nereflektuje náuku Cirkvi , mohol si pozrieť aspoň pasáže Svätého písma, ktoré hovoria o homosexuáloch, ako to urobil napríklad trnavský arcibiskup Ján Orosch, predseda Spolku sv. Vojtecha a teda najvyšší zodpovedný za Katolícke noviny, na území ktorého arcidiecézy tieto noviny už vyše 130 rokov vychádzajú.
„Nedávno som čítal vyjadrenie istého českého teológa, veľmi známeho, monsignora , ktorý odsudzoval slovenské referendum za rodinu týmito slovami: „Keby mal svätý apoštol Pavol tie vedecké poznatky, ako máme dnes, tak by nenapísal v liste Rimanom slová, že si praktizujúci gayovia zasluhujú Boží trest za svoju scestnosť“.
To je preňho nevedecký názor sv. Pavla apoštola! Aby som bol presnejší, budem citovať z Listu sv. apoštola Pavla, Rimanom celý ten text:
Preto ich Boh vydal necudnosti podľa žiadostivosti ich sŕdc a tak si zneuctili vlastné telá tí, čo pravdu Božiu zamenili za lož a úctu a poklonu vzdali stvoreniam, nie stvoriteľovi, ktorý nech je naveky požehnaný. Preto ich Boh vydal hanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený. A podobne aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa vášňou medzi sebou navzájom, takže muži s mužmi páchajú nehanebnosti. Tak si odniesli zaslúženú odplatu za svoj blud. (Rim 1, 24 – 27)
To nie sú moje slová, to sú slová sv. Pavla apoštola a s ktorými ja súhlasím. A tak za naše kresťanské biblické iniciatívy v oblasti referenda za rodinu, za pochody za život, za odmietanie ratifikovania Istanbulskej dohody, za naše názory proti interrupčným zákonom, najnovšie v Írsku, nás slovenských občanov, kňazov, biskupov, členov iných kresťanských denominácií, členov Aliancie za rodinu, a proľudský – prolife zmýšľajúcich občanov demokratickej Slovenskej republiky, mnohí nazývajú čiernou totalitou, nacistami a fašistami. A neoliberáli, žiaľ tiež často veriaci i duchovní z rozličných kresťanských komunít, čo sa týka katolíkov typu Plojhar a Horák , vy starší ich dobre poznáte, mená tých súčastných nebudem spomínať, sa už takmer sedem desaťročí hrdo pýšia titulom pokrokový. Oni boli pokrokoví aj za komunizmu, aj za mečiarizmu a sú pokrokoví aj dnes. A my sme tí nepokrokoví, my sme tí mimo, ktorých netreba brať vážne.
Ja sa vás pýtam: Na to sme dobrí, že v Trnave opravujeme arcibiskupské gymnázium pre vaše deti za vlastné peniaze? A platili ste celý život dane tomuto štátu.. Na to sme dobrí, aby sme stavali pre bezdomovcov nové budovy, aby nezmrzli v zime? Vtedy sme občanmi tejto Slovenskej republiky, ale keď povieme pravdu, svoju pravdu, kresťanskú, katolícku, už sme fašisti a nacisti?
A čo hovorí štatistika? Ročný počet umelých potratov na Slovensku hovorí, že je nízky, je to 16 000 detí ročne. To je za päť rokov všetci obyvatelia Trnavy. Ako keby sme Trnavu za päť rokov úplne likvidovali obyvateľstvo Trnavy. To je za desať rokov 160 000 zavraždených spoluobčanov. A presne také množstvo Slovákov 160 000 pracuje v súčasnosti v zahraničí. A u nás na Slovensku, v našich podnikoch zasa z iných krajín pracuje asi 30 000 evidovaných cudzincov.
Keď si to prerátate, tak v roku 2050, nechcem povedať 2100 sa Slovensko so svojou kultúrou, históriou, folklórom, rečou, nárečiami, kresťanským náboženstvom buď rozplynie v EÚ, alebo to bude krajina z úplne iným, pomenovaním, a z úplne inými životnými parametrami. Bratia a sestry, tu na zemi si môžeme zmeniť bydlisko, i vlastné meno i priezvisko. Môžeme na základe vlastného rozhodnutia meniť politické názory, dokonca sa púšťať do vlastnej interpretácie Svätého písma, Biblie, ako sa nám to práve hodí. Máme slobodnú vôľu. Neslobodno však zabúdať na to, že raz budeme musieť za to skladať účty pred Pánom Bohom…“ (Z homílie arcibiskupa Jána Oroscha na púti v Modranke 27. mája 2018; vysielané naživo RTVS.)
Čo by sa stalo Katolíckym novinám, keby boli uverejnili túto vynikajúcu a odvážnu homíliu svojho najvyššieho šéfa, aby aj v histórii ostala na papieri, lebo vieme, že scripta manet…
Tiež by som čakal, že Katolícke noviny v tejto súvislosti by si všimli napríklad katolíckeho biskupa z Kazachstanu Atanáza Schneidera. Ten tiež nehlása svoje názory, ale Sväté písmo a učenie pápežov: „Ideológia rodovej rovnosti príp. ideológia homosexuality predstavuje ďalej vzopretie sa voči obdivuhodnému a láskyplnému stvoriteľskému dielu Boha. Ide tu o odpor proti stvoreniu človeka v dvoch potrebných a nádherne sa vzájomne doplňujúcich pohlaviach muža a ženy. Homosexuálne a lesbické akty znesväcujú mužské a ženské telo, ktoré je Božím chrámom. A naozaj – Duch Svätý hovorí: Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy (1 Kor 3, 17).
Homosexuálne akty predstavujú ohavnosť, pretože odporujú povahe človeka ako ho Boh stvoril…. Osoby, ktoré páchajú akty ťažkých hriechov, ku ktorým patria aj homosexuálne akty, nebudú dedičmi večného života: Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva (1 Kor 6, 9-10). Kristova milosť má však takú moc, že môže zmeniť aj modloslužobníka, cudzoložníka, praktizujúceho homosexuála na nového človeka.
Text Božieho slova totiž pokračuje: A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha (1 Kor 6, 11). … Preto máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti (Ef 4, 22 – 24).
Biskup Schneider jasne varuje svet pred týmto nebezpečím: „Tieto Božie slová predstavujú jediné dôstojné posolstvo hodné nádeje a oslobodenia sa, ktoré má kresťan a už vôbec kňaz a biskup, ponúkať ľudom praktizujúcich homosexualitu a šíriacim ideológiu rodovej rovnosti.
Totalitarizmus a netolerantnosť genderovej ideológie vyžadujú podľa jej vlastnej logiky totálne prijatie. Všetky spoločenské sektory vrátane Katolíckej cirkvi, musia byť teda prinútené tak či onak vyjadriť prijatie tejto ideológie. Jeden z najrozšírenejších a konkrétnych verejných prostriedkov tohto ideologického nátlaku predstavujú pochody Gay-Pride.
Biskup Schneider si dal tú námahu a našiel aj slová pápeža sv. Jána Pavla II. z roku 2000, ktorými protestoval proti pochodu homosexuálov v Ríme: „Považujem za svoju povinnosť k udalostiam nedávnych dní v Ríme (Gay-Pride) zaujať stanovisko: V mene Cirkvi Ríma nemôžem inak ako vyjadriť svoje zatrpknutie … pre urážku kresťanských hodnôt mesta, ktoré katolíkom celého sveta tak veľmi leží na srdci. Cirkev nesmie zamlčať pravdu, pretože by tým nedodržala vernosť Bohu Stvoriteľovi a nepomohla by ľuďom pri rozlišovaní dobra od zla“ (Anjel Pána, 9. 7. 2000).
Výhľad biskupa Schneidera do budúcnosti nevyznieva veľmi optimisticky: „Nemožno vylúčiť, že sa Katolícka cirkev v nie ďalekej budúcnosti bude nachádzať v situácii, ktorá sa bude podobať prenasledovaniu Rímskou ríšou v prvých troch storočiach, keď bolo prijatie totalitnej ideológie bohoslužby povinné aj pre kresťanov. V tej dobe spočíval test takého prijatia v občianskom a politicky korektnom akte spálenia niekoľkých zrniek kadidla pred sochou bôžika alebo cisára. Namiesto pálenia kadidla dnes nastupuje gesto solidarity s pochodmi Gay-Pride, čo sa vyjadruje pozdravnými slovami duchovných a dokonca aj špeciálnymi bohoslužbami v prospech údajných práv na homosexuálne aktivity, ako aj šírenie tejto ideológie.
Sme svedkami neuveriteľného scenára, v ktorom už niektorí kňazi a dokonca biskupi a kardináli, začali bez začervenania sa páliť zrnká kadidla pred bôžikmi ideológie homosexuality prípadne teórie gender. A to s potleskom mocných tohto sveta, politikov, masmédií a mocných medzinárodných organizácií!
Je potrebné s občianskou odvahou a použitím všetkých pokojných a demokratických prostriedkov protestovať proti potupovaniu kresťanského presvedčenia a proti verejnému prezentovaniu ponižujúcich obscénností. Treba protestovať proti pochodom, skrze ktoré sa má obyvateľstvu celých miest a krajín nanucovať politicko-ideologická militantnosť. To najdôležitejšie však spočíva v duchovných prostriedkoch. Najmocnejšia a najvzácnejšia odpoveď sa vyjadruje vo verejných a súkromných aktoch zmierneho odčinenia ťažkých verejných urážok, ktoré tieto pochody spôsobujú svätosti Božieho majestátu.
Neodlučiteľná od týchto zmiernych aktov je vrúcna modlitba za obrátenie a večnú spásu podporovateľov a aktivistov ideológie homosexuality a predovšetkým modlitba za spásu duší poľutovaniahodných osôb, ktoré praktizujú homosexualitu.“
Katolícke noviny a tí, čo ich dnes tvoria, ak chcú byť ešte aj dnes oporným bodom katolíckej viery, náuky a postojov, by si mali všímať a šíriť aj neohrozených apoštolov našich čias. Zatiaľ ich máme aj doma i vo svete.
ThDr. Ján Košiar
Uverejnené: Kultúra 15/2018 (5. septembra)
Poznámky:
1)Príbeh o Sodome a Gomore nájdete v prvej knihe Svätého písma Genezis, kap. 18 a 19.
2)https://www.facebook.com/mikloskojozef/videos/10212488481511462/
3)https://www.katolickenoviny.sk/30-2018-na-namestiach-bolo-veselo-aj-ked-vazne/
4)https://www.topky.sk/cl/10003/1476839/UZIVAM-SI-DIALOGY
5)Katechizmus Katolíckej cirkvi: Čistota a homosexualita
2357 Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“. Sú proti prirodzenému zákonu.(2333) Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.
2358 Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu.
2359 Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Čnosťami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode,(2347) niekedy aj pomocou nezištného priateľstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa môžu a majú postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti.
6)Tomáš Halík: V referendách vidím nebezpečný nástroj populizmu. Rozhovor s Jánom Debnárom. https://www.aktuality.sk/clanok/269753/tomas-halik-rozhovor-referendum/
7)Josef Plojhar (1902 – 1981) bol exkomunikovaný a suspendovaný katolícky kňaz, ktorý sa dal na politiku, jeden zo strojcov prenasledovania Katolíckej cirkvi v ČSSR. V rokoch 1948 –1968 bol ministrom zdravotníctva, pod jeho vedením ministerstvo vypracovalo zákon povoľujúce potraty. Viedol aj rozličné komunistami iniciované „katolícke“ organizácie, ako Celoštátny výboru katolíckeho duchovenstva a Mierové hnutie katolíckeho duchovenstva (MHKD). Patril medzi kľúčových poradcov strany a vlády pre náboženské otázky.
8)Alexander Horák (1911 – 1994) kňaz a politik. Vysvätený bol v Rožňave v roku 1934. V roku 1938 – 1945 časť Rožňavskej diecézy pripadla do Maďarska. Horák bol organizačne veľmi aktívny: bol správcom Spolku sv. Vojtecha v Maďarsku a členom redakcie časopisu Sloboda. Po vojne bol pre svoju politickú činnosť suspendovaný ostrihomským arcibiskupom Mindszentym a neskôr aj rožňavským biskupom Pobožným. Po komunistickom prevrate v roku 1948 urobil veľkú politickú kariéru: bol povereníkom pôšt, spojov, miestneho hospodárstva a výstavby (1948 – 1960), poslancom SNR i Federálneho zhromaždenia ČSSR. Bol predsedom MHKD i horlivým aktivistom Pacem in terris až do jeho zániku v roku 1989. V rokoch 1959 – 1990 prednášal katechetiku a pedagogiku na CMBF UK v Bratislave.
9)Ešte 9. augusta 2018 záznam sv. omše z Modranky bol tu: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13025/157664
10)http://www.catholic-news.bg/?p=80940
https://www.hlavnespravy.sk/aka-je-spravna-katolicka-odpoved-na-pochody-gay-pride/1481420