Poznámka, ešte pred tým, ako sa budeme zaoberať zázrakom vzkrieseného dieťaťa, treba vopred vyvrátiť prípadné pochybnosti, či je vôbec mysliteľné, aby mŕtvo narodené dieťa ešte po štrnástich dňoch mohli naozaj priniesť k pátrovi Markusovi.
Skutočnosť je taká, že mŕtve telo môže byť v Alpách v marci po štrnástich dňoch v lepšom strave, ako v lete po štrnástich hodinách.
Archív benátskej kapucínskej provincie, Venezia – Mestre.
Svedok Leonardo Tavola arcikňaz zo Schia:
Dnes, v pondelok 18. Marca 1686 na česť Božiu a Najsvätejšej Panny Márie, na pamiatku milosti, ktorú dopriala Božia velebnosť, sa stal nasledujúci prípad:
Včera večer priniesol pán Zuanne Lora, manžel Kataríny, z obce Arzignano v oblasti Vincenza mŕtvolu svojho synka do Schia.
Chlapček sa narodil štvrtého tohto mesiaca už mŕtvy. Pochovali ho do múra v Arcignano časť Ritorto. Po štrnástich dňoch však mŕtve dieťa vybrali, aby ho ukázali pátrovi Markovi z Aviana s prosbou o požehnanie. Otec vysvetlil, že vkladá veľkú dôveru v pátrovu dobrotu, verí, že na jeho príhovor Pán Boh udelí dieťaťu aspoň toľko života, aby mohlo byť pokrstené. Prosili ctihodného pátra o požehnanie. Páter sa zahľadel na mŕtvolku a dal pokyn, aby zaniesol tielko chlapčeka na oltár Najsvätejšej Panny Márie.
Ďalej mal zabezpečiť najmenej tri ženy a jedného kňaza ktorí sa budú pred oltárom modliť a vrúcne prosiť, aby malé tielko ožilo, prijalo svätý krst a tak sa dostalo do neba. Kňaz, ktorého poprosili, sa menuje Vincenzo Zamboni, je faráom tejto farnosti. Prítomné ženy sa volajú Mattia, Lucia a Magdaléna Tasello, všetky dôstojné, vážené a vydaté. Po čase sa k nim pridali ešte pani Virgínia, dcéra nebohého pána Agostína Marinu a pani Anna, vdova po nebohom Jozefovi Zambonim z mesta Schio. Všetky prítomné osoby osobne poznám.
Vo svojej vrúcnej modlitbe všetky ženy, ktoré boli pri mŕtvolke ležiacej na najvyššom stupni oltára Nepoškvrneného Počatia v kostole svätého Petra, videli, ako dieťa otvorilo ústa a ako sa jeho jazýček pohyboval, sťaby aj samo dieťa prosilo Boha o vyslišanie. Kňaz Vincenzo nato pozoroval, ako mŕtvolka otvorila ľavé oko a plakala, akoby z tohto sveta hľadala svetlo nebeské. Takýmto neobyčajným spôsobom chcel Pán Boh dušičku zachrániť z predneba, aby ju skrze krstnú vodu doviedol do nebeského raja. Kňaz Vincenzo pokrstil chlapčeka menom Johannes, pričom sa dieťatko trošičku potilo. Čoskoro nato vydýchlo svoju dušu.
Dieťa pochovali na cintoríne v Scio. Nespočetné vďaky sa dvíhali k nebu. Tisíce a tisíce ďakovali Božiemu milosrdenstvu i milosrdenstvu Nepoškvrnenej Panny za tento neslýchaný zázrak, ktorý sa stal na orodovanie pátra Marka.
Ja Leonardo Tavola, arcikňaz spomínaného chrámu som ležal chorý v posteli, preto som sa priamo nezúčastnil na tejto mimoriadnej udalosti. Okolo trinástej hodiny som s námahou kráčal do chrámu, netušiac, čo sa stalo. V kostole som videl mnoho ľudí, ktorí obklopili malú mŕtvolu. Keď mi porozprávali, čo sa prihodilo, hneď som dal zavolať farára dona Vincenza a ženy, ktoré boli pri zázraku. Vypytoval som sa všetkých osobitne, odpovede boli jednoznačne rovnaké. Všetci sú ochotní potvrdiť to prísahou. V pondelok večer som hovoril s pánom grófom Horátiom Tosom, tunajším okresným direktorom, i s pánom grófom Kamilom Scroffom. Obaja mi potvrdili, že tiež videli, ako dieťatko otvorilo ústa a pohybovalo jazykom.
Leonardo Tavola, arcikňaz v Schio.
Vincenzo Zamboni, tunajší farár, s čistým svedomím potvrdzujem vyššie uvedenú udalosť.
Horatio de Toso, okresný direktor v Schio, potvrdzujem, že som videl známky života dieťaťa.
Francesco Cavetto podpisujem za pani Mattiu, manželku Antona Tassella, ktorá na svoje svedomie horeuvedenú udalosť potvrdzuje.
Giovanni Domenico Liba som podpísal za Luciu, manželku Zuanna Tassella, ktorá na svoje svedomie horeuvedené potvrdzuje.
Giovanni Bresan som podpísal v mene pani Virgínie, dcéry nebohého Marinu, ktorá na svoje svedomie potvrdzuje horeuvedenú udalosť.
Baldicera Orsin potvrdzujem horeuvedenú udalosť v mene pani Anny, vdovy po nebohom Jozefovi Zambonim a jeho dcéry Conomy.
List Pátra Hyacinta z Gresty provinciálovi kapucínov v Benátkach.
Veľadôstojný a dobrotivý otče!
Rád by som Vás informoval o činoch pátra Markusa z Aviana, nášho kazareľa v Schio. (Nasleduje informácia o jeho činnosti, popisuje niektoré zázraky, ktoré sa stali na príhovor pátra Markusa a pokračuje:)
To všetko, čo som doteraz povedal, nie je ničím v porovnaní so zázrakom, ktorý sa stal na jeho príhovor včera. Bolo to takto:
Istá žena v Arzignano porodila mŕtveho chlapčeka. Nebol pokrstený, preto ho pochovali v múre záhrady. Po dvanástich dňoch dostala vnuknutie, aby syna, aj keby zapáchal, odniesli k pátrovi Markusovi. Pevne verila, že ak ho páter požehná, Pán Boh poskytne milosť svätého krstu ich mŕtvemu synovi. Poprosila manžela, ktorý sa volá Zuanne Lora, aby tielko syna vybral a s dôverou položil k nohám pátra Markusa z Aviana. Dobrý muž tak urobil. Keď došiel do Schia, hovoril s pátrom, úpenlivo a s veľkou vierou ho prosil, aby chlapca požehnal. Páter s ním súcitil. Pozrel sa na mŕtve dieťa, požehnal ho a otcovi prikázal, aby tielko zaniesol na oltár Matky Božej. Súčasne mal zavolať kňaza a niektoré iné osoby. Tak sa i stalo.
Keď sa začala svätá omša, dieťa pomaly otvorilo ústa, jazyk sa začal pohybovať, menila sa farba obličaja, oči sa otvorili a dieťa tíško zaplakalo. Keď to ľudia videli, začali volať: „Zázrak, zázrak!“ Pán farár pokrstil chlapca menom Johannes Baptista. Ja som tam osobne nebol, ale hovoril som s ľuďmi, ktorí sa stali svedkami tejto jedinečnej udalosti. Dovolím si ešte poznamenať, že neprejde deň, aby pri kázňach pátra Markusa nenastala nejaká mimoriadna udalosť. Často súvisia s uzdravením chorých a posadnutých. Ľudia sa zo všetkých strán hrnú počúvať pátra. Ja som si pokladal za povinnosť, páter provinciál, informovať Vás o tom, čo sa tu stalo na väčšiu česť a slávu Božiu. Podrobnejšie informácie Vám poskytne pán arcikňaz Leonardo Tavol zo Schia.
Thiene 19. Marca 1686
Vám oddaný Fr. Hyacint z Gresty, kňaz, kapucín
Krstné svedectvo kňaza Vincenza Zamboniho:
Ja, kňaz Vincenzo Zamboni, farár tunajšieho chrámu v Schio týmto potvrdzujem, že som v pondelok 18. Marca 1686 o 11. Hodine dopoludnia pokrstil jedno dieťa menom Ján Krstiteľ. Dieťa sa narodilo asi pred štrnástimi dňami mŕtve. Je to syn Zuanne Lora a manželky Kataríni z obce Arzignano v oblasti Vincenza. Chlapec prejavil známky života tak, že otvoril ústa, pohyboval jazykom a otvoril ľavé oko. Chlapec predtým dostal požehnanie od pátra Markusa z Aviano, kapucína, nášho kazateľa v Schio. Dieťa ležalo na najvyššom stupni oltára Nepoškvrneného Počatia Najsvätejšej Panny. Svedkami boli: Virgínia, dcéra nebohého Agostína Marinu, Anna vdova po nebohom Jozefovi Zambonim, Mattia Tasello a iné vierohodné ženy. Podpisujem to vlastnou rukou. Pečiatka.
Vincenzo Zamboni
Ctihodný Markus z Aviana
* 17. november 1631 v Aviano
+ 13. augusta 1699 vo Viedni
Carlo Domenico (Markus je rehoľné meno) bol druhým z desiatich detí rodiny Cristofori. Vzdelanie nadobudol v jezuitskom kolégiu v Gorzi a ako 17- ročný vstúpil ku kapucínom v Castelfranco. Za svoje ideály si zvolil modlitbu, samotu a skromný život. V roku 1649 zložil rehoľné sľuby. Pre veľkú skromnosť a poníženosť pôsobil tak neisto, že ho predstavení nepustili ku skúškam. Kňazskú vysviacku mu udelili roku 1655, nesmel však kázať a spovedať. Až po osobnom rozhovore s generálom kapucínov dostal povolenie na ďaľšie štúdium. Bol bojazlivý, mlčanlivý, skromný, až zatrpknutý. Konečne ako 33 – ročný dostal diplom kazateľa. Zakrátko sa však ako kazateľ stal známym i ďaleko za hranicami Talianska. V roku 1676 sa na jeho príhovor stal v Padove zázrak, pri ktorom bol náhle uzdravený jeden ťažko chorý. Charizmu zázračného uzdravenia zapriahol do služieb svojej misionárskej činnosti na obrátenie hriešnikov. Nikoho nepožehnal, kým sa nevyspovedal a neprejavil dôveru v Božie Milosrdenstvo. Obrátenie a uzdravenia skrze neho boli nespočetné. Veľký význam malo jeho stretnutie s cisárom Leopoldom I. Počas obliehania Viedne Turkami prišiel páter Markus do mesta ako pápežský legát. Svojimi kázňami a radami povzbudzoval obrancov a možno povedať, že prispel k oslobodeniu cisárskeho mesta (12. 9. 1683). Významný podiel mal páter Markus aj pri druhej obrane Viedne pod vedením princa Eugena. Roku 1699 prišiel znova do Viedne, aby udobril cisársku rodinu s pápežom.
Telesne i duševne vysilený tu zomrel v prítomnosti cisára a jeho manželky. Nával na pohrebe bol taký mohutný, že na udržanie poriadku museli nasadiť armádu. V roku 1703 bolo jeho skoro neporušené telo prenesené a pochované v kapucínskom kostole. Pápež Pius X. roku 1912 začal proces Markusovho svätorečenia.
Podľa knihy: „Perly zo života svätých“ (Východoslovenské tlačiarne Košice 1991) spracoval A. Čulen