Viete, v týchto ťažkých časoch vám nedovolia prísť k Ježišovi v Eucharistii. To je zodpovednosť? To je hrubá nezodpovednosť! To je bezbožnosť!
Pán Ježiš hovorí: Ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. Ako sa pastier ujíma svojho stáda, pretože pastieri zlyhali, sám Dobrý Pastier sa ujme svojich ovečiek. Stratené vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť, zranené obviažem, slabé posilním, tučné a silné ochránim a budem ich pásť svedomito.
Bratia a sestry, to je tak úžasná správa pre tieto dni, keď človek už naozaj je taký, že nevie, čo má robiť, kde má hľadať tú spásu? Že počujeme, že Boh sa sám svojich ovečiek ujme!
Ale tu chcem zdôrazniť dôležitú vec: Pán Ježiš hovorí, hľa ja sám vyhľadám svoje ovce! Kto to sú tie jeho ovečky? Ježiš to hovorí v Evanjeliu svätého Jána. To sú tie, ktoré: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Za iným nepôjdu, ani jeho hlas počúvať nebudú. Moje ovce, hovorí Ježiš, počúvajú MÔJ HLAS! Za iným nepôjdu, ani jeho hlas počúvať nebudú.“
Čo to znamená bratia a sestry pre nás? Že máme zatvoriť uši a byť hluchí voči hlasu sveta. A máme mať uši len pre Ježiša Krista. Toto je ovečka Božia, ktorá má uši pre Ježiša Krista a pred svetom si zatvára uši! Pretože slovo sveta je jedom, ktorý otravuje, ktorý …
Toto je diabolské, do Božieho čosi vsunúť nie Božie. Keď ja dovolím, aby do mňa vstupovali nie Božie veci, ja sám sa s tých Božích oviec vyčleňujem, lebo neposlúcham Pána Ježiša.
A tak nemôžem očakávať, že ma Ježiš zachráni, lebo mu to vlastne ja nedovoľujem svojím prístupom! Pretože Ježiš je Kráľ, a Ježiš povedal: nemôžete slúžiť dvom pánom. Pretože buď jedného sa budete pridŕžať a druhým budete opovrhovať. Alebo jedného budete milovať a druhého nenávidieť. To znamená, že keď Ježiša milujem, nenávidím svet. Keď sa Ježiša pridŕžam, opovrhujem svetom. A naopak, keď milujem svet, nenávidím Krista. Keď sa pridŕžam sveta, opovrhujem Kristom. A sám sa vyčleňujem a staviam na ľavú stranu Kráľa. Odíďte zlorečení!
Preto, drahí bratia a sestry, čo to znamená prichádzať k Ježišovi? Prichádzaj k Eucharistii, na ktorú nám tak siahajú v týchto dňoch. Prichádzaj k Eucharistii adorovať, prijímať, čítať Božie slovo. Boh sa bude o nás starať. Prichádzajme k nemu a zatvárajme oči a uši pred svetom. Pretože tento svet je veľmi rafinovaný. Nikdy sme tak nepočúvali o zodpovednosti ako v dnešných dňoch. Ale zodpovednosť, ktorej nás oni učia v týchto dňoch, je karikatúra zodpovednosti. Pretože hlásajú zodpovednosť iba za zdravie a pozemský život. A v rámci zodpovednosti nedovolia kňazovi prísť ku chorému a umierajúcemu. Vnímame človeka iba ako telo. Načo mu kňaza? Načo mu Eucharistiu? Načo mu pomazanie chorých? Hlavná vec nech je zdravý. A nech umrie bez Boha.
Viete, v týchto ťažkých časoch vám nedovolia prísť k Ježišovi v Eucharistii. To je zodpovednosť? To je hrubá nezodpovednosť! To je bezbožnosť!
Zodpovednosti nás učí tento svet, alebo Ježiš Kristus? Odkedy sú epidemiológovia a politici odborníci na zodpovednosť? Nie je ON odborníkom na zodpovednosť, ten, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, Kristus Kráľ? Čo sme sa zbláznili? Kde je katolícke, veriace Slovensko? Čomu mi skutočne veríme? Dneska chodíme v strachu, že budeme nakazení koronou. A či korona rozhoduje o tom, kto bude chorý alebo nie, kto zomrie a kto bude žiť? A nie ON?
Viete, bratia a sestry, dnes mnohí kresťania preto žijú v strachu, pretože my sme až fanaticky posadnutíý, posadnuto naviazaní na pozemský život. A či pre nás je toto cieľom, tu žiť? Tu sa udržať zubami nechtami?
Počúvajme tých, ktorí skutočne patria Bohu! Napríklad apoštol Pavol: „Pre mňa žiť je Kristus, zomrieť zisk. Túžim zomrieť, byť s Kristom. Svoj život si veľmi necením, len aby som naplnil evanjelium.“ Chápete, že to sú Boží ľudia? Boží ľudia nežijú pre ten svet. Nedržia sa zubami nechtami, och, len aby som sa nenakazil a nebol chorý. No a čo? Keď Boh sa chce osláviť v chorobe u mňa, nech sa oslávi takto, keď sa mu páči. Ja mu patrím. Som jeho, môj život mi nepatrí. Od krstu patrím Bohu.
A či budem žiť ešte jeden rok, alebo budem žiť päť, či pätnásť, či dvadsať, či osemdesiat, to je Jeho vec a nie moja! Ja sa nečudujem, bratia a sestry tým slovám Ježiša, ktoré povedal, či Syn Boží nájde vieru keď príde? Pretože to čo my žijeme, to dávno sa už nedá vierou nazvať. To, čo nám jediné zostáva, je možno názov, že sme kresťania, ale to čo žijeme, to nemá veľakrát už nič spoločné s kresťanstvom. Toto naše zmýšľanie. My už dávno nehľadíme do evanjelia, my sme slepí, my sme tak proste zažratí do tohto sveta, tak zaslepení. Žijeme mamonou, len aby zdravíčko bolo.
Mňa to tak pichne stále pri srdci, keď idem aj teraz s ľuďmi, ó, otče duchovný, len aby sme zdraví boli. Ľudia, len aby sme mali milosť Božiu. Lekári do úmoru, do vyčerpania pracujú, aby priniesli zdravie človeku a zachránili jeho pozemský život a pritom toľkí žijú v ťažkých hriechoch a vlastné deti nechávajú žiť v ťažkých hriechoch, čo vrhá do pekla. Toto nikoho netrápi. Za toto zodpovednosť necítime. Ale zodpovednosť za to, len aby sme sa koronou nenakazili.
Korona nikoho do pekla nepošle, ale hriech áno. Korona neohrozuje spásu, ale hriech áno! A keď Ježiš hovorí, že máme jesť jeho Telo a piť jeho Krv a my sme voči tomu hluchí. Keď nám prikázal toto sláviť na svoju pamiatku, a my viac poslúchame ľudí ako Boha, tak ja sa pýtam: Kde sa nachádzame a kde je naša viera? Koho poslúchame? Pred kým sa trasieme? Koho nasledujeme? A komu patríme?
Už dávno patríme tomuto svetu. A nie sme ochotní umrieť za neho, pretože to je fanatizmus. Takto dnešný svet nazýva pravú vieru: fanatizmus. A čo potom tí apoštoli a tí kresťania, čo skončili v aréne pre Kristovo meno? To bol ich životný omyl? Ten odporný hnusný odvar kresťanský, ktorý my dnes žijeme, to je to, čo Ježiš hovorí: Nie si ani horúci, ani studený, už ťa vypľúvam z úst. To je hnus, to nie je kresťanstvo.
Drahí bratia a sestry, preto, ako váš pastier tu vo farnosti, kde ma Pán Ježiš poslal, a mojou úlohou ako kňaza je dávať vám Krista, tak vám chcem dať možnosť, aby ste mali aj väčší priestor na adoráciu, rozšírime hodiny adorácie v našej farnosti a každý z vás má možnosť na výber, že kde bude tráviť čas, kde bude prichádzať. A vám hovorím aj za seba, že stále viac poznávam to, čo hovorí Božie slovo, a preto aj ja musím zaujať stanovisko koho budem poslúchať, či Ježiša, či Boha, alebo viac ľudí, tak pokiaľ budem ja živý a zdravý a budem tu, nikto z vás, nech sa bude diať čokoľvek, nebude mať zabránené prísť do chrámu na slávenie Eucharistie. Pretože mám istotu, že to je Božia vôľa. A mojím Bohom je Ježiš Kristus, Kráľ.
Takže každý, kto bude chcieť, má otvorené dvere stále, nech sa bude diať čokoľvek. Ja som pripravený za to niesť dôsledky. Pre Ježiša to urobím a pre vás.
Pripravil A. Čulen