Po oslobodení Slovenska Červenou armádou bol na slávnostnom zasadaní SNR 5. apríla 1945 v Košiciach vyhlásený Program prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Tento program ratifikoval úplné podriadenie sa obnoveného Československa boľševickému ZSSR, tak na poli vojenskom, ako aj na poli medzinárodno-politickom.
Program predvídal pozbavenie občianskych a politických práv všetkých občanov nemeckej a maďarskej národnosti, zriadenie koncentračných táborov a násilný odsun 23% obyvateľov Slovenska. To, čo boľševici vyčítali Hitlerovi, sami ešte počas vojny zavádzali do praxe.
V súlade s jaltskými dohovormi veľmocí bol prijatý princíp kolektívnej viny príslušníkov národnostných menšín (nemeckej a maďarskej) za kolaboráciu s nacizmom. Títo mali byť vyhostení na základe prijatia Benešových dekrétov.
Komunisti zrušili všetky maďarské a nemecké školy a poštátnili všetky katolícke a konfesionálne slovenské školy. Rozpustili a zakázali všetky politické strany, ktoré pôsobili na Slovensku do roku 1938 (v slobodných voľbách v roku 1935 získali spolu takmer 75% voličov), okrem komunistickej strany a sociálnodemokratickej strany. (1) Rozhodnutím predsedníctva SNR č. 108/1945-prez. Zo dňa 13. 4. 1945 bol zhabaný aj katolícky vysokoškolský internát Svoradov v Bratislave.(2)
Požadovalo sa zrovnoprávnenie žien vo všetkých oblastiach verejného života a priznanie všeobecného volebného práva mužom a ženám od 18 rokov a príslušníkom brannej moci. Naopak aktívneho a pasívneho volebného práva mali byť zbavení „zradcovia národa a pomáhači nepriateľa“.
Teda medzi prvé inštitúcie, ktoré komunisti ešte na konci vojny poštátnili, resp. zrušili, patrili katolícke školy. Rovnaký postup uplatňujú boľševici aj dnes.
Dňa 22. 10. 1999 Konferencia biskupov Slovenska pozdvihla svoj hlas na obranu existencie cirkevných škôl na Slovensku. Bolo to na základe toho, že ministerstvo školstva SR začalo pripravovať legislatívne normy, diskriminujúce deti, navštevujúce cirkevné školy, čo by v praxi znamenalo ich likvidáciu. Na podporu tohto listu vznikla petícia rodičov za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami, ktorú podpísalo až 220 434 občanov Slovenskej republiky. (3)
Napriek tomu, že takmer štvrť milióna občanov Slovenskej republiky podpísalo túto petíciu, cirkevné školy nie sú vďaka silnému odporu boľševikov (dnes si hovoria sociálna demokracia) do dnešného dňa zrovnoprávnené so štátnymi školami. Táto petícia totiž už krátko po jej spustení narazila na veľký odpor. Začala sa prejavovať aj nenávistná KDH-ácka politika, ktorej cieľom je eliminovať vplyv kresťanov v spoločnosti, ale aj eštebácko- pacistické štruktúry infiltrované na KBS. Tu sa ukázalo, aké dôležité je to, ak sa laici odvážne postavia na stranu svojho predsedu KBS, ktorému na cirkevných školách naozaj záležalo.
Vláda zavádza poplatok za cirkevný sobáš! Poslanci z ĽS Naše Slovensko hlasovali ako jediní proti
A ako vidíme, tak sa boľševici po odsabotovaní petície za cirkevné školy, o výhrade svedomia, zákona na ochranu nedele a zavedení poplatku za sobáš v kostole (proti VLÁDNEMU NÁVRHU zákona o poplatkom za sobáš v kostole v NRSR hlasovali len poslanci ĽSNS. „Kresťania“ z OĽANO, SAS, SNS a Smeru SD sa buď zdržali, alebo hlasovali za zavedenie tohto diskriminačného poplatku), odhodlali už aj k likvidácii osemročných cirkevných gymnázií. Dôležité bude v prvom rade to, ako sa k tomu postavia rodičia (laici), ale aj to, ako na cirkevných školách záleží súčasnému predsedovi KBS.
Anton Čulen
(1): M. S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov str. 543
(2): M. S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov str. 546
(3): M. S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov str. 761
Z ARCHÍVU:
Zomrel veľký bojovník proti komunizmu, ale aj neokomunizmu PÁN BISKUP Rudolf Baláž.
S otcom biskupom Rudolfom Balážom som sa bližšie spriatelil v dobách, keď sa stal obeťou spravodajskej hry, ktorú voči jeho osobe pripravili a zrežírovali štb-ácko-pacistické štruktúry infiltrované v SIS a vo vnútri Cirkvi aj po roku 1989. Verejnosť ju pozná ako kauza okolo obrazu “triptychu troch kráľov”. Prislušníci SIS v júli 1995 za “veľmi zvláštnych okolnosti” vykonali domovú prehliadku (verejnosť sa o nej dozvedela až v auguste) v sídle biskupského úradu v Banskej Bystrici, pri ktorej hladali obraz väčších rozmerov aj medzi osobnými vecami v stolových šuflíkoch otca biskupa R. Baláža.
Samozrejme, že bez jeho vedomia a bez jeho prítomnosti. Cieľom tejto akcie bolo (tak, ako aj počas podobných perzekúcií v období totalitného komunistického režimu) dosiahnúť nielen zastrašenie a pošpinenie dobrého mena odvážneho biskupa-pastiera R. Baláža, ale aj ostatných členov Konferencie biskupov Slovenska. Na ich taktike sa ani po páde koministického režimu vôbec nič nezmenilo. Som nesmierne rád, že som v tom čase, na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave s priateľmi zorganizoval verejné modlitbové stretnutie na podporu eštebácko-pacistickými štruktúrami zastrašovaného otca biskupa R.Baláža.
Keď som sa ho vtedy pri jednom našom osobnom stretnutí spýtal, či je pravda, že na mnohých biskupských úradoch sú už znova nasadený neopacisti, alebo byvalí agenti štb, tak mi povedal: “Povedz mi, na ktorom biskupskom úrade nie sú”. Otec biskup Baláž nebol iba mužom slova, ale bol v prvom rade mužom činu a odvážnym biskupom- pastierom, ktorý bol ochotný aj ,,život dať za svoje ovce”, podla vzoru Ježiša Krista. Snažil sa a neustále vyzýval všetkých k aplikácii evanjelia do všetkých oblastí spoločenského, politického a kultúrneho života. Nechcel, aby sme boli veriacimi len na papieri, ale vyzýval predovšetkým nás laikov, aby sme sa stali “svetlom sveta a soľou zeme”a žili v každodennom živote podľa vzoru Evanjelia a sociálneho učenia Cirkvi.
Od samého začiatku neúnavne a zo všetkých svojich síl podporoval aktivity veriacich laikov, ako napríklad petíciu za Zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami, ktorú najmä jeho zásluhou podpísalo viac ako 220 000 občanov SR. Štb-ácko pacistické štruktúry vyvynuli obrovské úsilie na jej zmarenie a bez pomoci a neustálej podpory otca biskupa R. Baláža by zrejme asi ani nikdy nebola odovzdaná do NRSR. Napriek jeho heroickému úsiliu cirkevné školy do dnešného dňa niesú po všetkých stránkach zrovnoprávnené so štátnymi školami.
Niet sa ale čomu čudovať, keď sa v našej “demokratickej spoločnosti” staré komunistické metódy na naších ministrerstvách uplatňujú v praxi až podnes. Len sa to nejako bojíme povedať nahlas. Otec biskup sa v tejto veci viackrát vyjadril, že chodia aj zo zástupcami diecéznych školských úradov na ministerstvo školstva SR ako nejaká “čudná procesia” a vo väčšine prípadoch márne žiadajú, aby ich aspoň niekto vypočul. Aj na tomto príklade je vidieť, že je úplne jedno, či je ministrom školstva ľavičiar s komunistickou minulosťou, alebo “kresťanský demokrat” s komunistickým zmýšlaním. (Veď nakoniec i rušenie vyučovania náboženskej výchovy na naších školách odštartoval sučastný minister “kresťanskej koalície”).
Otec biskup Baláž podporoval spolu s otcom arcibiskupom S. Zvolenským aj petíciu za prijatie zmluvy o Výhrade svedomia, ktorú podpísalo viac ako 120 000 občanov SR a proti ktorej už otvorene vystúpili aj neopacisticke štruktúry infiltrované na KBS v podobe akéhosi súkromného vyhlásenia hovorcu KBS. Rovnako podporovali aj odovzdanie petície o Výhrade svedomia do NR SR, ako aj iniciatívu AZN za prijatie zákona na ochranu nedele. Vždy sa v prípade potreby dalo s ním v týchto veciach operatívne a rýchlo dohodnúť a vyriešiť potrebné veci na osobnom stretnutí, ktoré sa spravidla konali do niekoľkých dní, alebo telefonicky a to dokonca aj v neskorších večerných hodinách.
Dnes sa na audienciu čaká spravidla aj niekoľko mesiacov a spojiť sa z biskupom telefonicky je, až na vínimky, takmer nemožné. Po zriadení Bratislavskej arcidiecézy a vymenovaní otca arcibiskupa S. Zvolenského do jej čela zastával názor, že by bolo nanajvýš vhodné, aby všetky tieto aktivity začal koordinovať otec arcibiskup S. Zvolenský a želal si, aby sa veriaci laici zo svojími otázkami začali neúnavne obracať na bratislavského arcibiskupa a súčastného predsedu KBS.
Smrťou ozajstného pastiera a biskupa R. Baláža strácame ďaľšieho veľkého syna Slovenského národa.
Otec biskup R. Baláž, bolo mi nesmiernou cťou s Vami bojovať.
Anton Čulen