Keď pozerám na insígnie naše štátne,
ďakujem Bohu, že Slovensko je samostatné.
Zástava s dvojkrížom, štandarda a pečať štátna,
svedčia, že už tridsať rokov vlasť naša je samostatná.
Samostatné Slovensko je naša tridsaťročná mama,
na ktorú politici zabúdajú a tak sláviť bude zase sama.
Po funkciách bažia, ale nik ju nemá rád,
nehodných má v čele synov, náš Slovenský štát.
Veľkú úctu zrejme nemajú,
keď sa k matke takto chovajú!
Miesto kytice plnej krásnych ruží,
k narodeninám dávajú jej to, čo si nezaslúži.
Kde sa v srdciach berie toľko jedu,
aj preto národ trie tu biedu.
Kto si nectí vlastný štát, ktorý nedokáže ľúbiť,
ako môže občanom pre ich dobro slúžiť?
Slovenský národ aj nemožné môže zvládnuť,
ak v čele budú politici, ktorých cieľ nebude kradnúť.
Vzájomný rešpekt a lásku sme si sľúbili,
keď sme sa s vládou komunistov lúčili.
No stalo sa to, čoho sme sa báli,
vlasť našu dnes likvidujú liberáli.
Podlo, rafinovane aj pre nich svojským citom,
nedovolia ľudu rozhodovať ani plebiscitom.
Nik z politikov dnes vôbec nevie zaistiť,
aby prebehol na Slovensku plebiscit.
No všetci vedno tvrdiť budú,
že oni zárukou sú vlády ľudu.
S pohľadu stúpajúcich emisií,
je naša vláda teraz v demisii.
Ale pre dobro svojich občanú,
stále vo funkciách zostanú.
Nám vravia všetci stále dokola,
že oni sú vláda daná od Boha.
Keď Božie meno majú stále plné pusy,
tak každý zákon aj v poslušnosti voči Bohu byť musí!
Čakať pomoc od Čaputovej asi nemá žiaden význam,
už aj Angličania potvrdili, že náš prezident je Rízman.
Skôr ako účasť ľudí v referende,
ju pápež láka v reverende.
Zen budhistka z paláca,
sa zase na pápeža obracia.
Aj protokolu už sa vzdáva,
pokrývkou jej sa už nezdobila hlava.
Spravodlivosti sa nedovoláš, srdce z toho bolí,
na zmiešanom území sa Slovenské rušia školy.
Premiér ani prezidentka necítia žiaden hlavy bôľ,
že Slovenské tam nútia deti chodiť do maďarských škôl.
Prezidentka na Nový rok v prejave zase dojemnú dá reč,
o úspešnom Starom roku, čo je už chvála Bohu preč.
Ale určite sa ani jediným slovkom nezmieni,
aký Slovenské deti osud čaká na zmiešanom území.
Prečo Slovensko trpí ako v hroznej agónii?
Nie preto, že Slovenčina bola štvrtý jazyk v liturgii?
Aj voči sv. Cyrilovi a Metodovi sme sa prehrešili,
za to, že medzi kultúrne národy sveta nás zaradili?
Do konania zla všetku inteligenciu vkladajú,
ale konať dobro z lásky, na to múdrosť nemajú?
Politikov, čo hľadajú pravdu a chránia ľudské práva,
nech Všemohúci Boh nám na Slovensku dáva.
Hor sa s odvahou biskupi a kňazi naši,
otvárajte v chrámoch ľuďom oči, uši.
Odhaľujte smelo tých čo naokolo,
prekrúcajú Božie zákony a Desatoro.
Kričte hlasno a zo všetkých striech,
že sodomia je veľmi ťažký hriech.
A vláda, čo jej legalizáciu chystá,
je pod vplyvom zlého antikrista.
Preto nech je odo dneška,
Kristus kráľom Slovenska.
Náš národ Ťa má Kriste rád,
prosíme zachovaj náš národ, štát!
Svätý Cyril aj so svätým Metodom,
nech držia ochrannú ruku nad naším národom.
A plášť Sedembolestnej Panny Márie,
národ slovenský nech nežne zakryje.
Pane Bože nebeský,
žehnaj národ slovenský.
A našich sŕdc sa dotkni,
ako pred tridsiatimi rokmi.
Anton Čulen
Dvadsaťsedem rokov slovenskej štátnosti
1. január -Dvadsiate ôsme výročie vzniku druhej Slovenskej republiky
Už dvadsať deväť rokov trvá tento moment, čo Slovensko získalo independent