„Tieto postoje sú v priamom rozpore s tým, čo Cirkev vždy a všade učila a uskutočňovala v praktickom živote“.
Drahí kňazi a bratia v Kristovi,
počas celého obdobia, od začiatku takzvanej synodálnej cesty až doteraz stále na vás myslím v mojich modlitbách. Od ukončenia piateho Synodálneho zhromaždenia 11. marca tohto roku vo Frankfurte nad Mohanom sa za vás zvlášť modlím predovšetkým preto, aby ste zostali verní apoštolskej tradícii, pravdám viery a mravov, ktoré nám odovzdal Kristus v Cirkvi. Preto sme boli vysvätení za kňazov, aby sme ich chránili a presadzovali.
Veriaci nikdy nepotrebovali viac ako dnes kňazov, ktorí im ohlasujú pravdu, ktorí im prinášajú Krista, nadovšetko vo sviatostiach, a ktorí vedú a spravujú im zverené ovečky na ceste ku Kristovi.
Môžem si iba predstavovať váš hlboký smútok nad postojmi, ktoré zaujalo Synodálne zhromaždenie, vrátane veľkej väčšiny biskupov. Tieto postoje sú v priamom rozpore s tým, čo Cirkev vždy a všade učila a uskutočňovala v praktickom živote. Zdieľam váš smútok a zmocňuje sa ma pokušenie upadnúť do skľúčenosti, ktoré nepochybne prežívate aj vy.
V takýchto chvíľach, ktoré v dejinách Cirkvi kňazi zažívali aj v iných obdobiach, si musíme pripomenúť prísľub, ktorý nám dal náš Pán, keď nám pri svojom nanebovstúpení zveril do rúk apoštolské poslanie: „… a hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). A Pán nikdy neklame, Pán je vždy verný svojim sľubom. Keď si budeme neustále pripomínať toto poslanie a prísľub nášho Pána, musíme bojovať ďalej, musíme byť Pánovými vernými „spolupracovníkmi v pravde“ (3 Jn 8).
V takýchto časoch, keď aj tí, ktorí sú biskupmi, zrádzajú apoštolskú tradíciu, budú biskupi, kňazi, zasvätené osoby a veriaci laici, ktorí zostávajú verní, nevyhnutne ťažko trpieť, a to práve pre svoju vernosť.
Keď začíname Veľký týždeň, týždeň Utrpenia a smrti nášho Pána, a očakávame čas Veľkej noci, čas Pánovho zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia, vezmime si k srdcu Jeho slová adresované tým, ktorí sa chcú stať Jeho učeníkmi: „Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24). Počas týchto najsvätejších dní náš Pán vylieva zo svojho prebodnutého Srdca veľké milosti, ktoré pramenia z Jeho víťazstva nad hriechom a smrťou. Chce nás posilniť v našej snahe byť dobrými, vernými a šľachetnými učeníkmi. Počas Veľkého týždňa a veľkonočného obdobia odovzdávajme Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, najmä prostredníctvom eucharistickej obety, utrpenie Cirkvi, Kristovho mystického tela, ktorá prechádza obdobím všadeprítomného zmätku a omylov.
Neblahým ovocím tohto chaosu je rozdelenie, odpadlíctvo a schizma.
Vždy majme na pamäti – osobitne vtedy, keď sa nám utrpenie, ktoré znášame, zdá priveľké -, že nie sme sami, že Kristus je v nás živý a že v nás pôsobí božská milosť, skutočná a posväcujúca. Spomeňme si na slová nášho Pána svojej Matke a svätému Jánovi apoštolovi a evanjelistovi, spolu s ktorými mysticky stojíme pod krížom aj my: „Hľa, tvoj syn… Hľa, tvoja matka“ (Jn 19, 26-27). Božia Matka je Matkou milosti a osobitným spôsobom je Matkou kňazov, ktorí v jej Božskom Synovi prinášajú nespočetné dobro mnohým dušiam. Matka nášho Pána je vždy po našom boku, aj vtedy, keď nás s láskou učí: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5).
Ak sme v srdci zjednotení s Najsvätejším Srdcom Ježišovým, skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, tešíme sa vždy aj zo spoločenstva všetkých svätých, ktorí nám nikdy nezabudnú pomôcť, ak ich budeme prosiť o príhovor. V temných chvíľach nezabúdajme na realitu a napomenutie, o ktorých nám hovorí List Hebrejom: „Preto, keďže sme obklopení takým veľkým oblakom svedkov, odložme aj my každú príťaž a hriech, ktorý sa nás tak veľmi drží, a vytrvalo pokračujme v behu, ktorý je pred nami. Hľaďme na Ježiša, pôvodcu a konečný cieľ našej viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, znášal kríž, pohŕdajúc potupou, a sedí po pravici Božieho trónu“ (Hebr 12, 1-2).
Na záver vás ubezpečujem o svojom zjednotení s vami a o svojich každodenných modlitbách za vás. Tak ako učeníci na ceste do Emauz aj my na chvíľu strácame odvahu, ocitajúc sa zoči-voči tajomstvu neprávosti, ale teraz, s pohľadom upretým na nášho Zmŕtvychvstalého Pána a jeho nemeniace sa učenie, nech sa naše srdcia Jeho milosťou obnovia v horlivosti (Lk 24, 32). Vytrvalo vás prosím, aby ste boli blízko pri Našom Pánovi, ktorý si nás vyvolil za svojich bratov vo svätom kňazstve. Buďme si blízko aj navzájom v čistej a nezištnej láske k Jeho mystickému telu, svätej Cirkvi, a v utrpení, ktoré obetujme z lásky k Nemu a k našim bratom a sestrám. Pre nich sme boli vysvätení za kňazov a pravých pastierov.
Prosím, pamätajte na mňa vo svojich modlitbách.
S najhlbšou otcovskou láskou udeľujem svoje požehnanie vám a všetkým veriacim v Krista, ktorí boli zverení do vašej kňazskej starostlivosti.
Raymond Leo kardinál Burke
V Ríme, na Kvetnú nedeľu, 2. apríla 2023
https://www.cardinalburke.com/presentations/message-to-the-faithful-priests-of-the-church-in-germany