Človek sa často cíti stratený v zložitosti tohto sveta a občas ho ovládne strach a negatívne odsudzovanie iných ľudí.
Sú dokonca režimy, ktoré sú založené na strachu a izolácii a mali sme tu taký režim. Majú takéto prísne a „regulatívne“ režimy svoje výhody a istoty, ale fakt je, že mnohým nedajú dýchať aj celkom zbytočne a nakoniec nevyhnutne padnú. Lebo aj ten najmenší človiečik občas potrebuje vyjadriť nielen svoje pocity a pochybnosti, ale aj konkrétne krivdy a obmedzenia, ktoré zažíva.
Mocenské vákuum však vydrží len pár dní počas štrngania kľúčov a reálne vlastne neexistuje, lebo noví mocnári sa už chystali vládnuť dopredu a zisky a posty sa určovali aj v iných centrách, nielen v tom našom.
Nedávno som zažil oslavu 35. výročia našej slávnej Sviečkovej manifestácie, na ktorej sme videli veľkú odvahu mnohých a užívali si veľké nádeje, ktoré sa rozrástli v nasledujúcom roku 1989. Na túto spomienku prišlo asi sto ľudí a ak odrátame vojakov, policajtov a skautov, tak možno len 50. Čím to je, že prišlo k strate nadšenia a k získaniu znechutenia?
Asi preto, lebo väčšina aj dobrovoľne zúčastnených si uvedomovala, čo môže od tých rečníkov a nových papalášov čakať. Očakávanie sa splnilo a nové oficiality a celebrity nezabudli spomenúť blahodarnosť vstupu do NATO a EÚ, pričom ich podivné programy a metódy neboli spomenuté vôbec. Predpokladám a som si istý, že vstupy do organizácií s podobnými programami neboli cieľom a hlavnou hodnotou prelomovej manifestácie z roku 1988. Jeden z hlavných organizátorov svietenia sviečok už dlhodobo ironizuje iného hlavného predstaviteľa a neodpustil si to ani na tohtoročnom výročí.
Kam sme sa to dostali, nadšení, nezištní a pravdiví kresťania?
Prestali sme už takými byť, alebo sme takí nikdy neboli? Našťastie, dnešní prominenti veľký potlesk nezažili, akurát si užili k pocte zbraň od prítomných silových zložiek. Pane, zmiluj sa nad statočným odkazom takto smutne oslavovanej udalosti!
Boj dobra a zla teda pokračuje a je zložitejší, ako sme si v tom sviečkovom roku mysleli. „Formujem svetlo a tvorím tmu, spôsobujem blaho a utváram nešťastie, ja som Pán, čo robím toto všetko.“ (Izaiáš 45, 7) Áno, formálna sloboda a hoci aj najlepšie zákony nie sú zárukou, aby tá vysnená demokracia naozaj fungovala pre blaho všetkých, alebo aspoň väčšiny. Musí byť totiž funkčná aj koalícia, aj opozícia a v ich vzťahu musí existovať prevaha zdravého rozumu a tolerancie, po staršom odpúšťania a reálnej pokory. Opakom demokracie a občas jediným východiskom z jej zlyhania, je len diktatúra, v lepšom prípade osvietená. Vrátiť sa k užitočným demokratickým pravidlám je asi možné len vtedy, keď sa celkom konkrétne nedostatky a zablúdenia odstránia, alebo sa aspoň pomenujú.
Máme pri takýchto pravidelne vznikajúcich slepých uličkách pokušenie kritizovať Boha za to, akým spôsobom stvoril a akým udržuje svet. Uvedomme si však, že vesmír tu existuje necelých 14 miliárd rokov a je to síce veľa, ale čo je to proti večnosti? Počas nej Boh pravdepodobne meditoval, ako ten svet stvoriť čo najlepšie a dovoliť len nevyhnutné utrpenie. Kto sme my, ktorí tvrdíme, že by sme to mohli urobiť ináč a lepšie a vedeli dať ľuďom viacej slobody a možností rozhodovania? Ak si to naozaj myslíme, sme hlupáci, namyslenci a v horšom prípade služobníci Satana.
Každý teda máme svoje problémy a starosti, ale uvedomme si, že žijeme na svete len obmedzený čas a predsa je to len dobrý pocit snažiť sa pochopiť, ako to všetko okolo nás funguje a občas aj nefunguje. A za túto možnosť neprestávajme byť Bohu vďační! Deo gratias!
Vlado Gregor