Bohužiaľ, u nás (a nielen u nás) istí „demokrati a liberáli“ bojujú s pomníkmi, sochami, relikviami, symbolmi. Bojujú s pamäťou.
Boja sa bojovať proti živým a preto bojujú proti mŕtvym? Alebo takýmto spôsobom prezentujú svoju „kultúrnosť a ideovú zásadovosť“? Žeby si nevšimli, že takto prepadávajú na úroveň talibanských bojovníkov, ktorí ničili tisícročné pamiatky a preukázali svoje IQ na úrovni päť tisíc rokov pred naším letopočtom?
Najnovšie naši domáci „bojovníci za spravodlivosť“ zničili pamätnú tabuľu na rodnom dome Jozefa Tisu. Dlhé obdobie tam nikomu nezavadzala, ale niekoho asi svrbeli ruky… Tento vandalský čin ozrejmil náš čitateľ Stanislav Pánis, ktorý nás informoval o tomto skutku.
„Šiesteho apríla bola v skorých ranných hodinách zničená pamätná tabuľa na priečelí rodného domu prezidenta prvej Slovenskej republiky ThDr. Jozefa Tisu. Neznámy páchateľ využil neprítomnosť mestskej polície, ktorá bola práve na výjazde, a niekoľkými údermi kladivom alebo obdobným predmetom spôsobil rozbitie tabule a poškodenie bronzovej busty,“ porozprával.
Ako a kto objavil, že došlo k tomuto vandalskému činu?
„No predsa mestskí policajti, ktorí si po svojom návrate zničenú tabuľu všimli a zaistili úlomky. O niekoľko hodín sa na miesto činu dopravil správca domu, ktorý podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa,“ povedal Stanislav Pánis.
Ani naša redakcia, ani čitatelia určite nevedia odhadnúť vzniknuté škody, nepoznáme hodnotu tejto pamätnej tabule. Aké boli škody?
„Po vykonaní obhliadky miesta činu štátnou políciou zvesil správca domu aj ostatné úlomky, ktoré ostali pripevnené na dome. Podľa odhadu odborníkov, páchateľ svojím činom spôsobil škodu najmenej vo výške 1 000 eur,“ vysvetlil Stanislav Pánis.
Mnohých našich čitateľov a vôbec obyvateľov Slovenska určite pobúril tento nehanebný čin. Určite si páchatelia zvolili dosť nevhodný spôsob, aby prezentovali svoje názory a postoje, a navyše podobným spôsobom sa pokúsili „napraviť“ históriu Slovenska.
„Spôsob, ktorým niektorí ľudia demonštrujú svoj odpor voči našej histórii a štátnosti, nás presviedča, že slovenský národ je aj po páde komunistickej totality stále pod vplyvom pokriveného výkladu slovenských dejín a cudzích záujmov. Nádej nám však dávajú všetci, ktorí tento čin odsúdili a vyjadrili ochotu prispieť na obnovu pamätnej tabule a rodného domu pána prezidenta,“ zdôraznil v závere nášho rozhovoru Stanislav Pánis.
Žeby sa na Slovensku vytvárala akási „armáda bojovníkov proti pamätníkom“? Sotva to pre zahraničie a pre nás samotných bude svedčiť o našej vysokej kultúrnej úrovne a zdravej mentalite. Presne pred 180 rokmi známi ideológovia komunizmu súdruhovia Karl Marx a Friedrich Engels svoju 23-stránkovú brožúrku Manifest Komunistickej strany začali dnes už sakramentálnou frázou: „Európou obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu.“
V našom prípade sa zdá, že Slovensko obchádza strašidlo – strašidlo Lorenza a Kalmusa, známych bojovníkov proti pamätníkom a symbolom. Prečo niekde v Grécku, Taliansku či Španielsku nebojujú proti pomníkom a symbolom a ponechali pre potomkov všetky kultúrne a architektonické pamiatky? Múdrejší potomkovia azda už budú vedieť, kto je kto a kto aký bol. Určite dokážu oveľa lepšie, ako súčasníci, posúdiť osobnosť, chyby, ale aj správne činy Jozefa Tisu. A určite nebudú kladivami rozvíjať tabule, ako to robili tí – s IQ spred päť tisíc rokov…
Zhováral sa (pal)