„A potom som sa naučil, čo znamená slovo Slovák? Ľudia Slova! Ľudia, ktorí rozumejú Božiemu Slovu! A ja dúfam, že ho začnú aplikovať. A to je naša výzva!“
Pán Boh chce priniesť svoje kráľovstvo na Slovensko. Mám to privilégium stretávať sa s mnohými ľuďmi v parlamente, myslím si, že niektorí z vás poznáte tých ľudí, a takmer každý mesiac sa stretávame. Hľadáme, ako tieto princípy z Božieho slova čo najlepšie aplikovať, pretože Boh miluje Slovensko! A ja mám srdce pre tento národ.
Myslím, že Boh chce priniesť zmenu do tohto národa. Neviem, ako to vidíte vy, ale v druhom žalme je napísané: „Pýtaj si odo mňa! A ja ti dám národy, ako tvoje dedičstvo.
Žalm 2,8 Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem.
Národy, ako tvoje dedičstvo! Takže Slovensko je moje dedičstvo! Ja ho chcem ako svoje dedičstvo! A ak sa chcete so mnou zdieľať s týmto dedičstvom, samozrejme môžete. Ale ja chcem byť pri tom, ako viac Božieho Kráľovstva prichádza. Pretože On vás chce požehnať! On má ten cieľ, ktorý je s tým spojený. Akákoľvek tvoja práca, tvoja profesia, sú biblické princípy. Pretože Boh chce tvoj život a tvoju službu použiť a ja som z toho nadšený! A ja hovorím, áno Bože, ja chcem vidieť, ako požehnanie príde na Slovensko.
Vdp. VÁCLAV KOCIAN: Aj my nesieme vinu za nejednotu Slovanov
Čiže táto séria bude pozvánkou, aby ste boli vtiahnutí do toho. A spolu budeme rozmýšľať, ako priniesť zmenu, a zvlášť tu, v Dolnom Kubíne, ale ak pochádzate z iných miest, tak isto môžete aplikovať tie princípy vo vašich mestách. Pretože Boh miluje Slovensko! Amen.
Máte nejaké otázky.
Juraj: Chcem sa opýtať že, ako Vás Boh zapálil pre Slovensko, možno viacej, ako nás Slovákov?
Veľmi dobrá otázka! Čiže, úprimne, keď sme prvýkrát prišli na Slovensko, prišli sme cez Rakúsko na Slovensko, na Bergu sme prešli cez hranice, do Petržalky sme vošli, bolo zima, všetko bolo šedé, samé paneláky, ja som si myslel, kde ma to Boh poslal? To je strašné! Ale už som tu bol predtým, ale prvýkrát, keď som sem prišiel, na Slovensko, nemyslel som si, že tu zostanem. Ale keď som sem prišiel, cítil som sa, akože prichádzam domov. Tomu som nerozumel. Prišla moja manželka, a mala úplne rovnaký pocit!
A tak som si hovoril, Bože, prečo mi dávaš tento pocit? Tak som začal študovať. A keď som bol v Petržalke, počúval som Jána Pavla II. a on rozprával o Slovensku! A povedal, tento národ je povolaný k tomu, aby sa stal lídrom pre mnohé národy. Ja som si povedal, fú, to je zaujímavé! Nemôžem sa tu cítiť, ako doma, pretože ja rád pracujem s lídrami.
A potom som sa naučil, čo znamená slovo Slovák? Ľudia Slova! Ľudia, ktorí rozumejú Božiemu Slovu! A ja dúfam, že ho začnú aplikovať. A to je naša výzva! A potom mnoho ďalších vecí.
Keď sa pozriem do histórie Slovenska, mnoho vecí sa stalo v minulosti, ktoré ukazujú, že Boh má plán s týmto národom! Sme pripravený ho zobrať a ísť za tým? Dúfam, že som aspoň troška odpovedal na tvoju otázku.
Pripravil: Anton Čulen
To, čo Slovensku najviac chýba sú autority, ktoré verejne – v mene národa – vzdávajú Bohu úctu, verejne sa kajajú a odprosujú Boha za hriechy národa, verejne ho vyznávajú za Pána národa a prosia o požehnanie.
Autority znamená najmä biskupov a potom prezidenta, parlament, ale aj ministrov, starostov atď. Lebo oni dostali moc zastupovať Slovensko a ich postoj má asi aj pred Bohom väčšiu váhu (hoci v skutočnosti je už len príznakom požehnania, alebo prekliatia).
Absolútny súhlas …
.. a to je ďalšia naša črta – zvaľovať zodpovednosť, vinu na druhého….!
Nič sa nezmení, pokiaľ každý nezačne od seba! Za predstaviteľov sa máme modliť, postiť, kajať my – obyčajní, každodenní ľudia. Zamenili sme Najsvätejšiu Trojicu za najsvetskejšiu trojicu: ja, mňa, moje. Nie moja rodina, moje deti, môj manžel, moje zdravie, atď, ale pozdvihnúť oči, rozšíriť srdce a prosby za tých, ktorí sú vzdialení srdcom aj fyzicky, cítiť ich bolesť, trápenie, ich nedostatok a nezostávať ľahostajný!