„Cieľ manželstva je šírenie života a výchova detí. Ako rodina nedostáva právo na šírenie života od štátu, ale od prírody a jej Tvorcu, takisto neprijíma právo na výchovu od štátu, ale od prírody“
Okružný list Pia XI. Divini ilius Magistri z roku 1929 o kresťanskej výchove mládeže hovorí o tom, kto má právo vychovávať, koho a ako vychovávať (114).
Aj Druhý vatikánsky koncil sa tiež zaoberal otázkou výchovy mládeže, ale v podstatných problémoch sa vždy odvolával na okružný list Pia Xi.
Bude preto najvhodnejšie sledovať túto encykliku v jej najhlavnejších rysoch na vysvetlenie problému, ktorý je veľmi dôležitý.
Problém výchovy mládeže je veľmi vážny. V modernej dobe sa množila teória a systémy výchovy , predkladajú sa nové metódy a prostriedky považované za účinné a neprekonateľné. Lenže mnohí vychovávatelia i na Západe, i na Východe nie sú spokojní s dosiahnutými výsledkami, pretože si predkladajú vo výchove len tuzemský cieľ bez nadzemských ideálov.
„Výchova je úzko spojená s posledným cieľom človeka. Pozostáva v jeho formovaní k takému správaniu sa v tomto živote, aby mohol dospieť k cieľu, pre ktorý bol stvorený“ (115).
„Berúc do úvahy pokrok psychológie, pedagogiky a dialektiky, treba pomáhať deťom a mládeži súhlasne rozvíjať fyzické, mravné a intelektuálne schopnosti, a postupne nadobudnúť čoraz zrelší zmysel zodpovednosti a pritom smelo a vytrvalo prekonávať prekážky. Súbežne so vzrastom majú dostávať aj múdru sexuálnu výchovu„ (II. vat. Cirk. snem).
„Keďže náš posledný cieľ je nadprirodzený, niet plnej a dokonalej výchovy, než kresťanskej“ (AAS, XXII, str. 51).
Kto má vychovávať?
„Výchova je sociálnym činom. Sú tri spoločnosti, ktorým patrí úloha výchovy aj keď v rozličnej miere: rodina, Cirkev, štát“ (str. 52).
Rodina má prvotné právo na výchovu, lebo k tomu bola určená samým Bohom. Cieľ manželstva je šírenie života a výchova detí. Ako rodina nedostáva právo na šírenie života od štátu, ale od prírody a jej Tvorcu, takisto neprijíma právo na výchovu od štátu, ale od prírody. Štát, keďže je dokonalou spoločnosťou, má za poslanie pomáhať rodine vo výchove a dopĺňať ju. Cirkev naopak dostala poslanie vychovávať od samého Boha: „Iďte do celého sveta a učte všetky národy…“ (str. 53).
(114) AAS, XXII, 49- 86.
(115) AAS, XXII, str. 51.
Dr. František Škoda, Základy katolíckej sociálnej náuky, Vydalo HKR Košice 1991
Pripravil: Anton Čulen
Foto zdroj: Internet
Komentujem titulok – súhlasím s autorom.