„Som presvedčený o tom, že zo zoznamu úmrtí na coronavírus by ubudla nemalá časť pacientov, keby sa u každého úmrtia pacienta realizoval tento úmrtný – exitový seminár, a seriózne by sa vyhodnotila príčina jeho smrti“
Očkovať alebo neočkovať proti koronavírusu C–19?
Ja citujem väčšinou lekárov, ale veľmi sa mi páčil článok redaktora Pravdy Mariána Repu, to bolo v novembri roku 2020, na tému učenia doma a školskú dochádzku. Nadpis bol: „Prečo treba otvoriť školy“.
Citujem pána redaktora Repu: „Robiť z detí rukojemníkov vlastnej nevzdelanosti, nie je najlepší spôsob, ako ich pripraviť na budúcnosť“.
Dovolím si citovať aj pani prezidentku, teda donedávna prezidentku Slovenskej republiky Zuzanu Čaputovú. Citujem: „Časť jednej generácie detí a mladých ľudí, si nedobrovoľne tvoria vzdelanostný dlh, ktorý ich bude sprevádzať možno po celý život. Každý jeden deň bez školy neznamená len vzdelanostnú rezervu, ale aj absenciu sociálnych kontaktov a podnetov, potrebných na správny psychický vývoj“.
No a myslím, že to sú veľmi výstižné a znepokojujúce slová pani prezidentky. Covidovú ideológiu tlačíme už aj do školákov, čo je s ohľadom na detskú naivitu až nemravné. To už nie je o medicíne, ale o novej forme regulácie spoločnosti.
No a teraz, máme tu dôsledky pandémie a odloženie zdravotnej starostlivosti a následky toho.
Keby sme chceli zhrnúť tie negatíva očkovania proti covidu, podľa mnohých, aj svetovo uznávaných vedcov, vrátane troch nositeľov Nobelových cien, tých negatív by bolo veľmi veľa. V súhrne: nárast počtu zbytočných úmrtí, hlavne kardiovaskulárnych a onkologických
– celkové zhoršenie zdravotného stavu obyvateľstva
– oneskorenie diagnostiky mnohých závažných ochorení
– odsunutie plánovaných operácií, žiaľ aj s fatálnymi následkami
– zanedbávanie vzdelávania, znížená jeho kvalita
– chýbanie osobného kontaktu
– strata sociálnych kontaktov
– zanedbaný osobnostný rast
– závislosť od počítačových hier, telefónov aj gamblerstvo.
A okrem fyzickej inaktivity – zníženie aktivity a z toho vyplývajúce mnohé chorobné stavy, aj značný priestor k nárastu konfliktov, alkoholizmu i domáceho násilia.
Na záver si dovolím vysloviť svoj názor:
Je priam neuveriteľné, že napriek odbornej literatúre, ktorá pri získaní silného imunitného systému zdôrazňuje dôležitosť pohybu, čerstvého vzduchu, využitie každej chvíľky na prechádzku do prírody, skrátka fyzickú aktivitu, sa ľudia doslova poslali na opačný koniec strany, do totálnej pasivity, doslova sedieť doma, do nepohybu.
Čo bolo medicínskym výsledkom? Neustále sa znižujúca obranyschopnosť organizmu, zo všetkými jej negatívnymi, aj fatálnymi následkami. Prirodzená imunita sa predsa u ľudí zvyšuje rozumným obmedzovaní patologických činiteľov a nie sedením doma! To nás učili aj počas štúdií na lekárskej fakulte. A bolo a je pre mňa stále nepochopiteľné, že tejto patologickej filozofii podľahli aj mnohí slovenskí lekári, našťastie, väčšina nie.
Každé úmrtie pacienta, ja som klinik, a zvlášť sa pozrime na coronavírusové ochorenie, ktoré pochytilo celý svet, myslím si, že by to malo byť zhodnotené na serióznom seminári s výstupom, ale za účasti klinických pracovníkov.
Aká bola realita? Ak pacient zomrel v nemocnici, alebo doma, vypísala sa lekárska správa, aj so všetkými diagnózami, a ak pacient bol pozitívne testovaní na coronavírus, ktorý bol len vedľajší nález, tak veľa krát sa zapísalo do kolónky „príčina smrti“ ochorenie na coronavírus.
Som presvedčený o tom, že zo zoznamu úmrtí na coronavírus by ubudla nemalá časť pacientov, keby sa u každého úmrtia pacienta realizoval tento úmrtný – exitový seminár, a seriózne by sa vyhodnotila príčina jeho smrti.
Myslím si, že ako lekár – kardiochirurg, ktorý zrealizoval tisíce operácií v oblasti všeobecnej chirurgie, neurochirurgie, a hlavne srdcovo-cievnej chirurgie, a ako šéf kliniky, vedúci lekár, som dostal slovenskú kardiochirurgiu, spolu s mojimi kolegami s podpalubia – z hľadiska výsledkov – na špičkovú európsku úroveň, a z toho dôvodu si myslím, že aj ja mám právo, tak to aspoň cítim ako lekár, aj morálnu povinnosť – po dôkladnom preštudovaní svetovej literatúry i osobných rozhovorov – kontaktov, vyjadriť sa ku covidovému problému.
Medicína je predsa exaktná veda! Ale to, čo sa dialo okolo covidu 19, a zdá sa, že sa ide diať znova, že tendencia k niečomu podobnému je z pohľadu medicíny niečo neuveriteľné, a zdá sa, že kľúčovú rolu tu nehrá medicína, ale ekonomika. Prečo? Lebo napríklad stanoviť diagnózu len na základe jedného neinvazívneho testu, výteru z nosohltanu, alebo z ústnej dutiny, bez ostatných klinických vyšetrení, je popretie základných princípov medicíny. Hippokrates sa musí v hrobe obracať!
Keď som rozmýšľal ďalej nad coronavírusom, nad týmto ochorením, tak mi nešla a stále mi nejde do hlavy jedna vec, jedna skutočnosť. V každej medicínskej disciplíne, či to je gynekológia, kardiochirurgia, atď. sú prednášky, konferencie, sympózia, kongresy, kde sa otvorene diskutuje k danej medicínskej problematike, a dochádza aj k určitým záverom. Výnimkou bol a je coronavírus! Žiadny odborný kongres, žiadna konferencia, alebo sympózium s účasťou odborníkov, ktorí sú za očkovanie i proti očkovaniu, nielen na Slovensku, ale ani na európskej, ani svetovej úrovni sa doteraz nič také neuskutočnilo!
Ale zato v televízii, v rozhlase, v tlači, skrátka v médiách diskutujú všetci! Všetky profesie! Mne tam chýbajú už len kozmonauti!
Slovensko sa už raz stalo svetovým unikátom, celoplošným antigénovým testovaním.
Mám jeden návrh: poďme troška pozitívnejším, nie troška, ale ďaleko pozitívnejším príkladom, a iniciujme – zorganizujme my, Slovenská republika, možno aj s českými kolegami, prvý európsky, alebo aj svetový kongres o očkovaní! Považujem za nevyhnutné, nastúpiť cestu medicínskej profesionality, otvorenej, vecnej a odbornej diskusie za účasti oboch prezentovaných opačných názorov. A možno, alebo aj najlepšie, by to bolo v priamom televíznom prenose.
Prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. FICS
Pripravil: Anton Čulen, krátené
Foto zdroj: Internet
Súhlasím s pánom profesorom …