EÚ nemá mať záujem na raste množstva najbohatších ľudí, či kto je na jeho čele. Má hrať významnú úlohu vo svetovej ekonomike a politike. Zdá sa, že ju už dlho nehrá a ak sa nezmení, nikdy už ani hrať nebude
Európska hospodárska komisia v Ženeve robila hospodársku politiku krajín regiónu EHK vedecky na báze input/output modelu Leontieva, nositeľa Nobelovej ceny. Starší ekonomickí poradcovia polročne hodnotili chod ekonomík na báze ekonomickej analýzy, ktorú pripravila divízia plánovania a programovania. V r. 1969 dokonca za priamej účasti V. V. Leontieva. Input/output tabuľku konštruovali príslušné krajiny.
Nadpis dnešnej úvahy a prvý odstavec mi slúži na to, aby som analyzoval dnešnú realitu tvorby hospodárskej politiky práve z ich pohľadu. Dostal som totiž mail: Rozpočet EÚ a príjmy z EÚ, čo je základ tvorby hospodárskej politiky. Prekvapil ma priam nevedecký text:
„Zmyslom rozpočtu EÚ nie je a nikdy nebolo poskytovanie či prijímanie finančných prostriedkov. Jeho podstatou bolo odjakživa združovanie zdrojov, spoločný boj proti spoločným výzvam a vytváranie pridanej hodnoty EÚ. Podstata rozpočtu vždy spočívala v zlepšovaní kvality života Európanov.
Hovoriť o sumách, ktoré jednotlivé krajiny EÚ z rozpočtu získavajú, a porovnávať ich s tým, koľko do rozpočtu prispievajú, je preto chybné. V takýchto úvahách sa totiž nezohľadňujú výhody, ktoré členským štátom plynú z jednotného trhu. Nedajú sa považovať ani za meradlo obchodných príležitostí, ktoré pre podniky z celej Únie vytvára politika súdržnosti, hlavná investičná politika EÚ. EÚ prispieva výrazným dielom do hospodárstiev svojich členských štátov a tento aspekt sa v týchto výpočtoch úplne ignoruje.“
Taký ospravedlňujúci text vôbec nepatrí do ekonomického nástroja rozpočtu. Text vôbec neodzrkadľuje fakt, a to enormné prehĺbenie ekonomických poznatkov, ktoré prišlo za posledných 50 rokov a hlavne nástroje a schopnosti aplikovať tieto poznatky na problémy praktickej tvorby ekonomickej politiky. Ekonómovia môžu spracovať obrovské množstvo dát aj v dôsledku revolúcie v počítačových technológiách.
Tvorcovia rozpočtu EÚ citovanými tvrdeniami iba preukazujú svoju neznalosť poznatkov ekonomickej vedy, hlavne jej vedeckých nástrojov.
Stratilo sa spojenie vedy a ekonomiky.
Vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi), a jeho dielu Economic Policy: Principles and Design (Ekonomická politika: princípy a zámery) vieme, že prvým princípom ekonomickej politiky je, že treba použiť aspoň toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Tento princíp Tinbergen odvodil zo sústavy rovníc: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:
Y = a1G + b1M
a
p = a2G + b2M (1)
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí. Tvorca politiky vždy rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 102 mld. euro) a p = p* , (že úroveň cien je 1,04), potom veličiny G a M musia mať (ideálne) hodnoty, ktoré získame riešením modelu (1):
Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Ako čitateľ vo vzorcoch vidí, rozhodujúcu úlohu hrajú koeficienty ai a bi; každá krajina EÚ ich má iné. Model (1) sa dá zväčšovať. Ak by sme chceli mať ako cieľ konkrétnu veličinu výdavkov obyvateľstva na spotrebu (C), ktorá by nutne bola aj funkciou ďalšieho nástroja, a to daní T, model by mal tento tvar, mal by 3 rovnice:
Y = a1G + b1M + c1T
p = a2G + b2M +c2T (2)
C = a3G + b3M +c3T
Je evidentné, že teraz by bolo možné získať hodnoty troch veličín G, M, a T, ktoré splnia 3 ciele a sú to práve hlavné ekonomické veličiny rozpočtu.. Rovnice modelu (2), jadro veľkého modelu, sa dajú skonštruovať za každú krajinu EÚ. Model každej krajiny by mohol obsahovať stovky rovníc. Záleží to od tvorcu modelu, jeho schopností a poznatkov. Dajú sa spojiť do kaskádového modelu za EÚ ako celok, v ktorom by posledných niekoľko rovníc a nerovnosti naformulovali podmienky rozdelenia rozpočtu EÚ.
Ekonomická veda nám však dala do rúk oveľa komplexnejší nástroj rozhodovania a to už spomenutý medziodvetvový model Leontieva, pre formuláciu ktorého konštruuje Eurostat I/O tabuľku a príslušný matematický model, ktorý treba využívať na projekcie ekonomiky každej krajiny a má tvar
X = (I – A)-1Y
kde Y je vektor možného dopytu a X vektor ideálnej ponuky produkcie ekonomiky.
Nemôžem čitateľovi nespomenúť ďalší zásadný ekonomický problém (svetový) a neuviesť, že „vznikla“ dohoda EÚ a USA o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, TTIP. Jej cieľom je spojiť najväčšie ekonomiky sveta, ktoré predstavujú takmer polovicu svetovej ekonomiky – najväčší a najbohatší trh na svete, ktorý tvorí viac ako tri štvrtiny svetového finančného trhu a viac ako polovicu svetového obchodu. Zaviedol sa pojem míľniky, čo je neekonomický pojem.
Nuž pozrime si ich; čitateľ by si ich mal dôkladne a starostlivo preštudovať: Mílniky
*2007: Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala na svetovom ekonomickom fóre v Davose k uzatvoreniu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA.
*2011: Pracovná skupina na vysokej úrovni (EU-US High Level Working Group on Jobs and Growth) navrhuje oživiť myšlienku na americko-európsku obchodnú dohodu.
*Február 2013: Pracovná skupiny zverejnila správu, v ktorej odporúča začať rokovania o TTIP
*Február 2013: Americký prezident Barack Obama vyzval k začatiu rokovaní o TTIP vo svojej výročnej reči o stave únie.
*Marec 2013: Európska komisia predložila usmernenia pre rokovania o TTIP, zverejnila hodnotenie možných dopadov a nezávislú štúdiu o možných prínosoch TTIP.
*14. jún 2013: Členské štáty EÚ schválili začiatok rokovaní
*17. jún 2013: Na summite G8 ohlásili oficiálny začiatok rokovaní o TTIP americký prezident Barack Obama, vtedajší predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a britský premiér David Cameron.
*Leto 2013: Začína sa odvíjať škandál v súvislosti s aktivitami americkej tajnej služby NSA, ktorý ovplyvnil dôveru v transatlantických vzťahoch.
*Júl 2013: Prvé týždenné kolo rokovaní prebehlo vo Washingtone v USA.
*Marec 2014: Európska komisia suspendovala rokovania o ISDS (medzinárodná investičná arbitráž) v rámci TTIP a posunula tému na verejnú konzultáciu. Konzultácia skončila 13. júla 2014.
*November 2014: Úradu sa ujíma nová Európska komisia, komisárkou zodpovednou za obchodnú politiku sa stala Švédka Cecilia Malmströmová. Predseda EK Jean-Claude Juncker vyjadruje rezervovaný postoj voči ISDS ako súčasti TTIP.
*November 2014: Ministri zahraničia EÚ potvrdili ambíciu uzavrieť rokovania o TTIP čo možno najskôr.
Verím, že čitateľ je skôr zmätený a prekvapený ako informovaný. Takýto postup priam mrzačí racionálnu tvorbu ekonomickej politiky. Už neprijateľná je dĺžka obdobia – 8 rokov a výsledok žiadny. Hovorí o tom posledný bod. Čo je to potvrdiť ambícií? Ale použitím pojmu míľniky, autorom išlo asi o vývinové etapy (míľniky sú pri ceste).
V dôsledku takejto neadekvátnej hospodárskej politiky sa môže stať, že bude stále viac štátov vidieť svoju budúcnosť v potrebnej bezpečnej hospodárskej spolupráci s ostatnými štátmi v rámci dnes už rozrastajúceho sa BRICKS a ďalších regionálnych organizácií.
Záver
Vedieť viac o tom ako funguje ekonomika krajiny je extrémne dôležité. Ale je rovnako dôležité mať príležitosť aplikovať tieto poznatky pri tvorbe ekonomickej politiky, čo citovaný text z rozpočtu EÚ vôbec nedokazuje.
To nie je ako v rozprávke tomu dala na mištičku, tomu dala na tanierik.
EÚ musí zabezpečiť vybilancované a optimálne využitie pôdy práce a kapitálu každej krajiny. Na to potrebuje vedecké metódy ekonomických vied. Stratilo sa spojenie vedy a ekonomiky. EÚ musí skoncovať so zaslepenými politicko-ekonomickými rozhodnutiami a vágnou hospodárskou politikou. Je niekoľko diel ako Introduction to Mathematical Economics for Economists, ktoré dokazujú rozvoj vedy a reálnu možnosť jej využitia …
Citujem:
„November sa prejavil výrazným škrtaním objednávok. Kto mohol, obmedzil výrobu. Za december uvidíte ešte horšie čísla,“ povedal Denníku E šéf oravských ferozliatinárov OFZ Branislav Klocok. Situácia v priemysle podľa neho vôbec nie je dobrá. Najväčšie európske odvetvie automotive trpí, a preto trpia aj dodávateľské reťazce. „Najväčšia katastrofa príde v januári a vo februári,“ myslí si Klocok. „Buď sa dopyt po priemyselných výrobkoch obnoví, alebo Európa musí zmeniť svoju hospodársku politiku,“ dodáva.“
Z uvedenia etáp TTIP priam vyplýva potreba zásadnej zmeny tvorby hospodárskej politiky. Hovorí o tom aj tento citát: „Skrytí vlastníci: 10-tisíc podnikateľov nerešpektuje zákonnú povinnosť.“
EÚ nemá mať záujem na raste množstva najbohatších ľudí, či kto je na jeho čele. Má hrať významnú úlohu vo svetovej ekonomike a politike. Zdá sa, že ju už dlho nehrá a ak sa nezmení, nikdy už ani hrať nebude.
Nemá model fungovania, ktorý by bol príťažlivý.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/potrebujeme-zmenit-tvorbu-ekonomickej-politiky-eu/