Iste mi väčšina z vás dá za pravdu, ak poviem, že učiť dnes deti je veľmi ťažká a nevďačná úloha. Zaujať na hodine žiakov zvyknutých komunikovať zo svetom prostredníctvom tabletov, počítačov a mobilných telefónov, iba hovoreným slovom, je v tejto pretechnizovanej dobe zo dňa na deň ťažšie a ťažšie.
No napriek týmto ťažkostiam ale aj chybám, ktorých sa vo vyučovacom procese dopúšťame, nás naše moderné deti neraz dokážu veľmi milo prekvapiť.
Aj mne sa v tomto týždni stala jedna veľmi zaujíma udalosť, ktorá nasvedčuje tomu, že hlad študentov po Bohu je stále väčší. Dovoľte, aby som sa o tento nevšedný zážitok s vami touto cestou podelil.
Žiaci prvého ročníka na strednej škole sa ma na hodine s úplnou vážnosťou spýtali, či by som im nemohol u pani riaditeľky vybaviť, aby mali náboženskú výchovu aspoň štyri krát do týždňa. Veľmi milo ma to prekvapilo, lebo som mal doteraz skôr pocit, že ich náboženstvo až tak moc nezaujíma a na hodine ma počúvajú len preto, lebo musia. Väčší záujem o náboženskú výchovu pozorujem aj u druhákov.
Myslím, že aj na tomto príklade je veľmi dobre vidieť, aké dôležité je pre katechétov nerezignovať a ohlasovať slovo, tak, ako radil svätý apoštol Pavol v liste Timotejovi: “Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou” (2. Tim 2, 2) a všetko ostatné nechať na Boha.
To, že túžba študentov po Bohu aj napriek naším nedostatkom a slabostiam naozaj vzrastá, by mohlo dosvedčovať aj to, že za mnou do triedy v priebehu tohto roku už niekoľko krát prišli žiaci tretieho ročníka s otázkou: Prečo už v treťom ročníku na strednej škole neprebieha vyučovanie náboženstva a kto o tom rozhodol?
Záujem stredoškolákov o náboženskú výchovu a mravné hodnoty je dobrým signálom pre celú našu spoločnosť, ale aj veľkým povzbudením pre našich pastierov. Malo by nás to viesť k väčšiemu záujmu o vyučovanie tohto predmetu na našich školách. Môže to byť náznak, aj toľko potrebného, duchovného prebúdzania sa našej mládeže, ktoré by čoskoro mohlo pomôcť vyviesť celé Slovensko z morálnej krízy, ale aj naštartovať hlásanie novej evanjelizácie. Lebo tak, ako povedal Svätý Otec v blahej pamäti, Ján Pavol II. “Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia”.
K tomu, aby sme si “dobre uvedomili”, ako sa to dá v praxi realizovať, nech nás inšpiruje aj osobný príklad našich vierozvestcov svätého Cyrila a svätého Metoda, ktorých 1150 výročie (2013) príchodu na územie Slovenska si čoskoro pripomenieme. Lebo hoci sme slabí, u Boha naozaj nič nie je nemožné.
A. Čulen (2013)