Odpoveď na článok propagujúci gay pride v KN pod názvom: „Na námestiach bolo veselo, aj keď vážne“
Je šokujúcim, že taký článok mohol vyjsť v Katolíckych novinách! Arcibiskup Beran pri nástupe komunizmu a následnom ovplyvňovaní Katolíckych novín povedal: „Dnes už Katolícke noviny nie sú katolícke,“ a kresťanov dôrazne varoval, aby už tieto noviny nečítali. Slovenské Katolícke noviny sú dnes na tom horšie, ako v čase nástupu komunizmu po tzv. Víťaznom februári. Meniť ľstivým a rafinovaným článkom propagujúcim gay pride a homosexualitu verejnú mienku všetkých kresťanov na Slovensku je zločin proti Kristovej Cirkvi a proti Bohu! Katolícke noviny musia činiť adekvátne pokánie! Predovšetkým ale musí činiť pokánie KBS, ktorá za ne nesie zodpovednosť!
Po prečítaní tohto článku získava prostý kresťan dojem, že homosexualita už nie je hriechom a tzv. homosexuálne páry majú právo, aby boli postavené na rovnakú rovinu s prirodzeným manželstvom. A toto je hrubá manipulácia a zločin nielen proti slovenskému národu, ale aj proti Bohu!
Katolícke noviny dnes normalizujú hriech a menia myslenie do tej miery, že pre katolíkov už nie je autoritou Boh a Jeho slovo. Tak pozvoľna, ale do koreňa ničia spasiteľnú vieru. Kto by bránil Božie záujmy, bude odsúdený ako cynický fundamentalista, extrémista a fašista, ktorý si dovoľuje do druhých hádzať kameňom. Lenže čo hovorí Boh vo Svätom Písme?
„Keď poviem zločincovi: ‚Určite zomrieš‘, ty ho však neupozorníš a nebudeš hovoriť, aby si zločinca na záchranu jeho života odradil od zlej cesty, ten zločinec zomrie vo svojej vine, no jeho krv budem požadovať z tvojich rúk.“ (Ez 3,18) Tento výrok sa plne vzťahuje na každého biskupa Slovenska. Biskup je povinný ako dobrý pastier brániť stádo a nebyť nemým psom, ako hovorí Pán prostredníctvom proroka Izaiáša. Gay pride je pohoršením pre mladú generáciu. Ježiš hovorí: „Beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!“ (Mt 18,7) Gay pride nie je nevinná zábava, ako sa ho snažia zľahčiť KN, je to duchovná infekcia, ktorá prináša okrem straty viery aj rozšírenie chorôb, ako je AIDS, hepatitída, syfilis a iné.
Navyše, človek sa stáva otrokom nečistých démonov, ktorých Ježiš netoleroval, ale vyháňal. Zrejme bol podľa Katolíckych novín netolerantný a nemal lásku. Katolícke noviny dali väčšie pohoršenie ako samotný gay pride! Nepoznajú Písmo, ktoré varuje: „Tak aj Sodoma a Gomora a susedné mestá, ktoré takisto smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa.“ (Júd 1,7) Sväté Písmo ukazuje na koreň homosexuality, ktorým je odpad od spasiteľnej viery a otvorenie sa pohanskému duchovnu: „Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený.
A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“ (Rim 1,26-27) Sväté Písmo podáva jasné varovanie a frázy o tzv. láske, súcite a jemnocite voči hriechu, sú hrubou manipuláciou cirkevných podvodníkov. Čo sa týka Božieho milosrdenstva, to sa vylieva na tých, ktorí činia pokánie, nie na tých, ktorí pokánie odmietajú, na tých dopadá Boží trest.
„Nemýľte sa! Ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani zženštilí (transsexuáli), ani homosexuáli … nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1 Kor 6,9-10) „Nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo.“ (Ef 5,11-13) Teda žiadne pozitívne pojmy o nejakých právach a diskriminácii, ale jasné nazývanie hriechu hriechom vedie k pravdivému pokániu a k vyslobodeniu. Sväté Písmo nám ukazuje na hodnotu morálneho života: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?
Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý ‒ a ním ste vy.“ (1 Kor 3,16-17) Dnes Katolícke noviny so súhlasom KBS ničia Boží chrám v dušiach katolíkov. Neboja sa Boha? Citácia KN: „Ako kresťan som ich vnímal rovnako ako iných; sú to ľudia, ktorí žijú svoje rozhodnutie. Slobodu rozhodnutia máme garantovanú od Boha…“ Ak by sme aplikovali tento absurdný výrok aj na iné hriechy a zločiny, potom tí, čo páchajú sexuálne vraždy alebo vraždy vôbec, len žijú svoje rozhodnutie! Taký stupídny postoj propagujú Katolícke noviny schválené KBS.
Prečo autor článku nepíše nič o ovocí homosexuality? Údajne už 35 miliónov ľudí zomrelo na AIDS, ktorý najviac šíria práve homosexuáli. A prečo neuviedol štatistiky o zločinnosti LGBT? Napr. v cele smrti v USA ‒ polovica všetkých odsúdených žien sú lesbičky, hoci tvoria len 1% z celkového počtu
obyvateľov.
Takisto polovicu všetkých vrážd a samovrážd páchajú homosexuáli. V Los Angeles homosexuáli, ktorí sa zároveň dopúšťali pedofílie, znásilnili 30 000 detí. Také sú štatistiky a svedectvá policajných komisárov z USA. Podľa KN ale iba žijú svoje rozhodnutie.
Gay pride sťahuje prekliatie na dané územie, prečo o tom KN nenapíšu? Na záver článku autor v KN píše: „…mení sa atmosféra, a to je dobre.“ Takže keď národ odpadá od Boha a už nenazýva hriech hriechom a pácha duchovnú samovraždu, tak to je podľa Katolíckych novín dobré.
Bohu vďaka za to, že pár odvážnych ľudí prišlo v ten deň do Bratislavy manifestovať za rodinu. Biskupi KBS sú povinní konať za Katolíckej noviny adekvátne pokánie.
Za pravoverných katolíkov Biskup Matej. (Autor je jeden z exkomunikovaných kňazov (na prelome rokov 2009-2010) Matej R. Jarabica, vysvätili ho na Ukrajine.)
Žilina 29.7.2018
Kritika slovenských Katolických novin z 29. 7. 2018
Exkomunikovaní kňazi majú biskupa, schizma v cirkvi nebude
Na námestiach bolo veselo, aj keď vážne
V sobotu 14. júla boli v Bratislave dve zhromaždenia spojené s pochodmi: o 13.00 sa začal na Hviezdoslavovom námestí Dúhový pride zameraný na podporu sexuálnych menšín, na Hodžovom námestí pred Prezidentským palácom o 14.30 otvorili podujatie Hrdí na rodinu, ktoré vychádza z tradičného kresťanského zázemia. Rozhodol som sa pozrieť na obe akcie, lebo tiež odrážajú život dnešnej spoločnosti. V čom teda žijeme?
Ako som sa blížil k Hviezdoslavovmu námestiu, zväčšoval sa počet policajtov. Námestie bolo naozaj strážené zo všetkých strán. Po vstupnej kontrole som sa dostal na dejisko 8. ročníka pochodu LGBTI komunít za práva homosexuálnych párov. V rozhodnutiach sme slobodní Sexuálne menšiny majú problém s uznaním väčšinou, tak to aspoň zaznievalo z pódia. V zhromaždení a ďalej od pódia to však vyzeralo viac bezproblémovo, vládla uvoľnená atmosféra, mladí ľudia a zväčša tínedžeri sa prišli ukázať v dúhových ponožkách, pomaľovať dúhou, pofotiť selfíčka, zatancovať si a vyblázniť sa na veľkej žúrke.
Skutočne som ani chvíľu nemal potrebu niekoho hodnotiť, neubránil som sa však dojmu, že mnohí prišli preto, že jednoducho môžu svojou prítomnosťou manifestovať rebelujúci postoj, ktorý je proti väčšine bez toho, že by o tom boli hlbšie či trvalejšie presvedčení. Niekto potrebuje provokovať, skúšať, iní sa možno hľadajú, niekto sa chce len pochváliť statusom na sociálnych sieťach a niekto len prišiel s partiou zábavne stráviť trochu spoločného času.
Okrem komických situácií s tými mladšími boli v zhromaždení homosexuálne páry. To, že k sebe patria, nepotrebovali okázalo dokazovať. Ako kresťan som ich vnímal rovnako ako iných; sú to ľudia, ktorí žijú svoje rozhodnutie. Slobodu rozhodnutia máme garantovanú od Boha, rovnako máme garantované aj zhodnotenie našich rozhodnutí, keď raz pred Bohom budeme stáť. Pápež František sa vyjadril: „Ak má homosexuál dobrú vôľu a hľadá Boha, nie som ten, ktorý ho môže súdiť…“ Podotkol tiež, že Boh vníma každého človeka s láskou.
Z viacerých pódiových prejavov spomeniem ombudsmanku Máriu Patakyovú, ktorá kritizovala, že situácia s uznaním práv a zrovnoprávnením homosexuálnych párov sa od minulého ročníka pochodu nijako nezmenila. Treba dodať, že o homosexuálnych partnerstvách bude rokovať na septembrovej schôdzi parlament. V našej ústave v článku 41 stojí: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.“ Manželstvo teda máme takto zakotvené v základnom zákone, iný druh zväzku na tejto úrovni neexistuje, čo je zásadným vyjadrením postoja nášho štátu.
Mama a tato navždy Aby som stihol 7. ročník podujatia Hrdí na rodinu, odchádzal som z Hviezdoslavovho námestia niekoľko minút po 14.00. Pred Prezidentským palácom dominovala červená farba: tričká s heslom Mama a tato navždy – červené balóniky… Ako povedal organizátor Anton Chromík, červená farba symbolizuje lásku, a láska otca a mamy je nenahraditeľná. Popri námestí som videl tri policajné autá, žiadna špeciálna ochrana…
Hneď na prvý pohľad bolo jasné, že sú tu rodiny, generačné zloženie bolo vyvážené, od detí až po starších, zhromaždenie pôsobilo jednotne a táto kompaktnosť ma oslovila, lebo bola vyjadrením hlbších vnútorných spojív medzi týmito ľuďmi. Organizátori dbali na to, aby mal pochod pokojný, apolitický charakter zameraný na uctenie si hodnoty fungujúcich rodín. Naproti tomu Dúhový pride vyznel smerom k politickému dianiu angažovane.
Okolo Dúhového pridu je vždy viac ruchu, má spravidla viac mediálneho priestoru a väčšiu odozvu, na to kriticky upozornil aj ďalší z organizátorov Marek Nikolov. To, čo je dnes známe a zažité, ako manželstvo či rodina, nevyznieva pre médiá dostatočne kontroverzne, a teda zaujímavo, preto to „opticky“ v médiách často vyzerá tak, že klasická rodina sa vytráca. Skutočnosť však taká očividne nie je, rodina je stáročiami overené spoločenstvo, dokáže byť flexibilná v rôznej dobe, prežiť a napredovať, je v istom zmysle nadčasová, pretože deti sú to, čím sa z minulosti a prítomnosti rodí budúcnosť.
Pri uvažovaní nad problémom zrovnoprávnenia homosexuálnych párov si ale netreba zakrývať oči ani pred rozvodovosťou, rozpadom rodín a zranenými vzťahmi. No tiež treba zohľadniť voľnosť, nestálosť, striedanie partnerov v homosexuálnej komunite – Dúhový pride ponúkal bezplatné testovanie na HIV, žltačku či syfilis… Na žiadnej strane nie je nik, kto by si mohol dovoliť odsudzujúco hodiť kameňom. Pápež má naozaj pravdu, nemožno súdiť. Podujatia nepriniesli nič nové, znamenali potvrdenie daných pozícií, zároveň však musím vyzdvihnúť, že celkovo neprišlo najmä pri pochodoch k žiadnemu incidentu, čo môže byť oproti niektorým prípadom z predchádzajúceho obdobia znakom ako-tak sa prebúdzajúcej tolerancie. Niekto si povie, že to bolo kvôli stovkám policajtov, skúsenosť však učí, že ak niekto chce, cestu si nájde, preto si to nemyslím!
Aj keď sa podujatia konali v jeden deň a mnohí rodinnú akciu považujú za protiakciu voči Dúhovému pridu, uvedomil som si, že z nadhľadu konfrontačné vyznenie podujatí nemusí byť to, čo ich definitívne charakterizuje, koniec koncov udržiavaním konfliktu najviac profituje tretia strana, a tou sú radikáli akéhokoľvek razenia! Tento rok sa k slovu nedostali. Môže to teda rovnako znamenať, že sa mení atmosféra, a to je dobre, lebo napriek rozdielnym životným postojom a názorom tvoríme jednu spoločnosť.
RADOSLAV MATEJOV
https://www.katolickenoviny.sk/30-2018-na-namestiach-bolo-veselo-aj-ked-vazne/
Aká je správna katolícka odpoveď na pochody Gay Pride?
Komentár biskupa Atanáza Schneidera
V minulých desaťročiach sa rozšírili v mestách západného sveta pochody pod názvom „Gay Pride“ (Hrdosť homosexuálov). Tento stále rastúci fenomén má jasný cieľ – ovládnuť verejný priestor vo všetkých mestách západného sveta a dlhodobo aj v mestách celého sveta s výnimkou miest islamského sveta zo strachu pred predvídateľnými násilnými reakciami proti nemu.
Takého pochody sa realizujú s enormnými finančnými a logistickými nákladmi a sú sprevádzané propagandou, ktorá je podporovaná najvplyvnejšími silami verejného života a síce politickou nomenklatúrou, sociálnymi sieťami, mocnými hospodárskymi a finančnými koncernami. Taká mocná podpora silami verejného sektora bola typická pre historické totalitné systémy a síce s cieľom nanútiť ľuďom určitú ideológiu. Pochody „Gay-Pride“ sa neobyčajne podobajú propagandistickým pochodom rôznych politických režimov minulosti. No zostáva jedno veľmi dôležité zariadenie verejného života, ktoré ešte oficiálne, či ešte nie veľkou mierou nevstúpilo do jednohlasného chóru podporovateľov pochodov „Gay-Pride“.
Tým hlasom je Katolícka cirkev. Totalitarizmus ideológie homosexuality príp. teórie gender – rodovej rovnosti sleduje svoj ctižiadostivý cieľ – dobytie poslednej odporujúcej bašty – Katolíckej cirkvi. Žiaľ, toto úsilie už zaznamenalo aj niektoré úspechy.
Ukazuje sa, že rastúci počet kňazov ba dokonca niektorí biskupi a kardináli vyjadrujú verejne a rôznymi spôsobmi podporu takýmto totalitným pochodom „Gay-Pride“. Tým sa takíto kňazi, biskupi a kardináli stávajú aktivistami a podporovateľmi ideológie, ktorá predstavuje priamu urážku Boha a urážku dôstojnosti človeka, ktorý bol stvorený na obraz a podobu Boha a ako muž a žena.
Ideológia rodovej rovnosti príp. ideológia homosexuality predstavuje ďalej vzopretie sa voči obdivuhodnému a láskyplnému stvoriteľskému dielu Boha. Ide tu o odpor proti stvoreniu človeka v dvoch potrebných a nádherne sa vzájomne doplňujúcich pohlaviach muža a ženy. Homosexuálne a lesbické akty znesväcujú mužské a ženské telo, ktoré je Božím chrámom.
A naozaj – Duch Svätý hovorí: „Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy (1 Kor. 3, 17). Duch Svätý vo Svätom písme vysvetľuje, že homosexuálne akty predstavujú ohavnosť, pretože odporujú povahe človeka ako ho Boh stvoril: „Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za proti-prirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí (Rim 1, 26 – 28).
Duch Svätý tiež vysvetľuje, že osoby, ktoré páchajú akty ťažkých hriechov, ku ktorým patria aj homosexuálne akty, nebudú dedičmi večného života: „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva (1 Kor. 6, 9-10). Kristova milosť má však takú moc, že môže zmeniť aj modloslužobníka, cudzoložníka, praktizujúceho homosexuála na nového človeka. Text Božieho slova totiž pokračuje: „A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha (1 Kor. 6, 11).
Vzhľadom na túto pravdu a skutočnosť milosti zažiari v scenári proti-božskej a proti-ľudskej ideológii a praktiky homosexuality svetlo nádeje a pravého pokroku – a síce nádeje a reálnej možnosti premeny osoby, ktorá koná homosexuálne akty na nového človeka, ktorý bol stvorený v pravde svätosti: „Preto máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti (Ef 4, 22 – 24).
Tieto Božie slová predstavujú jediné dôstojné posolstvo hodné nádeje a oslobodenia sa, ktoré má kresťan a už vôbec kňaz a biskup, ponúkať ľudom praktizujúcich homosexualitu a šíriacim ideológiu rodovej rovnosti. Totalitarizmus a netolerantnosť genderovej ideológie vyžadujú podľa jej vlastnej logiky totálne prijatie. Všetky spoločenské sektory vrátane Katolíckej cirkvi, musia byť teda prinútené tak či onak vyjadriť prijatie tejto ideológie. Jeden z najrozšírenejších a konkrétnych verejných prostriedkov tohto ideologického nátlaku predstavujú pochody „Gay-Pride“.
Nemožno vylúčiť, že sa Katolícka cirkev v nie ďalekej budúcnosti bude nachádzať v situácii, ktorá sa bude podobať prenasledovaniu Rímskou ríšou v prvých troch storočiach, keď bolo prijatie totalitnej ideológie bohoslužby povinné aj pre kresťanov. V tej dobe spočíval test takého prijatia v občianskom a politicky korektnom akte spálenia niekoľkých zrniek kadidla pred sochou bôžika alebo cisára. Namiesto pálenia kadidla dnes nastupuje gesto solidarity s pochodmi gejov „Pride“, čo sa vyjadruje pozdravnými slovami duchovných a dokonca aj špeciálnymi bohoslužbami v prospech údajných práv na homosexuálne aktivity, ako aj šírenie tejto ideológie.
Sme svedkami neuveriteľného scenára, v ktorom už niektorí kňazi a dokonca biskupi a kardináli, začali bez začervenania sa páliť zrnká kadidla pred bôžikmi ideológie homosexuality príp. teórie gender. A to s potleskom mocných tohto sveta, politikov, masmédií a mocných medzinárodných organizácií!
Aká má byť správna odpoveď kresťana, katolíka, kňaza a biskupa vzhľadom na tento fenomén pochodov „Gay-Pride“?
Na prvom mieste musíme s láskou hlásať Božiu pravdu o stvorení človeka a potom pravdu o objektívnej psychologickej a sexuálnej nezriadenosti homosexuálnych aktov. Následne sa má hovoriť aj o pravde a existencii potrebnej a diskrétnej pomoci pre ľudí s homosexuálnymi sklonmi, aby sa im dostalo oslobodenie a uzdravenie ich duševného postihnutia. Treba hlásať Božiu pravdu o charaktere ťažkého hriechu homosexuálnych aktov a životného štýlu, pretože ignorujú Božiu vôľu. S naozaj bratskou starosťou musíme upozorňovať na nebezpečenstvo straty večnej spásy duší praktizujúcich a nekajajúcich sa homosexuálov.
Ďalej treba s občianskou odvahou a použitím všetkých pokojných a demokratických prostriedkov protestovať proti potupovaniu kresťanského presvedčenia a proti verejnému prezentovaniu ponižujúcich obscénností. Treba protestovať proti pochodom, skrze ktoré sa má obyvateľstvu celých miest a krajín nanucovať politicko-ideologická militantnosť. To najdôležitejšie však spočíva v duchovných prostriedkoch. Najmocnejšia a najvzácnejšia odpoveď sa vyjadruje vo verejných a súkromných aktoch zmierneho odčinenia ťažkých verejných urážok, ktoré tieto pochody spôsobujú svätosti Božieho majestátu.
Neodlučiteľná od týchto zmiernych aktov je vrúcna modlitba za obrátenie a večnú spásu podporovateľov a aktivistov ideológie homosexuality a predovšetkým modlitba za spásu duší poľutovaniahodných osôb, ktoré praktizujú homosexualitu.
Nech nasledovné slová pápežov posilnia správnu katolícku odpoveď na fenomén „Gay-Pride“:
Pápež Ján Pavol II. protestoval proti pochodu „Gay-Pride“ v Ríme v r. 2000 slovami: „Považujem za svoju povinnosť k udalostiam nedávnych dní v Ríme [Gay-Pride] zaujať stanovisko: V mene Cirkvi Ríma nemôžem inak ako vyjadriť svoje zatrpknutie … pre urážku kresťanských hodnôt mesta, ktoré katolíkom celého sveta tak veľmi leží na srdci. Cirkev nesmie zamlčať pravdu, pretože by tým nedodržala vernosť Bohu Stvoriteľovi a nepomohla by ľuďom pri rozlišovaní dobra od zla“ (Anjel Pána, 9.7.2000).
Pápež František pri rôznych príležitostiach varoval pred nebezpečím ideológie gender, napr.: „Ty, Irina, si dnes spomenula veľkého nepriateľa manželstva: ideológiu gender. Dnes je tu celosvetová vojna na zničenie manželstva. Dnes sú tu ideologické kolonializmy, ktoré sú ničivé: neničí sa zbraňami, ale ideami. Preto sa musíme proti týmto ideologickým kolonializmom brániť.“ (Príhovor ku kňazom, rehoľníkom, seminaristom, Tbilisi, 1.10.2016). „
Prežívame momenty ničenia človeka stvoreného na Božiu podobu. V Európe, Amerike, Latinskej Amerike, Afrike, v niektorých krajinách Ázie existuje pravý ideologický kolonializmus. A jeden z nich nazvem nepokryte menom – je to teória gender! Dnes sa deťom – deťom! – v škole hovorí, že každý si môže svoje pohlavie vybrať. A prečo sa ich to učí? Pretože učebnice prichádzajú od ľudí a inštitúcií, ktoré im dávajú peniaze. To sú formy ideologického kolonializmu, ktorý podporujú aj veľmi vplyvné krajiny. A to je strašné.
Benedikt XVI. – ktorý sa má mimochodom dobre a má stále veľmi jasné myslenie – mi v rozhovore povedal: „Svätosť, toto je doba hriechu proti Bohu Stvoriteľovi!“ To je múdre. Boh stvoril muža a ženu – Boh stvoril svet tak a tak … a my robíme teraz pravý opak. Boh nám zveril stav „divočiny“, aby sme z nej urobili kultúru a my teraz robíme s touto kultúrou veci, ktoré nás vracajú naspäť do stavu „divočiny“ (porovn. Romano Guardini, Koniec novej doby, Würzburg 1950, S. 95-96)!
To čo tu Benedikt XVI. povedal, by sme mali uvážiť: „Toto je doba hriechu proti Bohu Stvoriteľovi!” (Príhovor k poľským biskupom pri Svetových dňoch mládeže v Krakove, 27.7.2016).
Praví priatelia osôb, ktoré konajú nízke skutky na pochodoch, sú kresťania, ktorí hovoria: „Ja nebudem páliť zrnká kadidla pred bôžikom homosexuality a teórie gender, dokonca ani keby – čo nech Boh uchráni! – to robil môj farár alebo môj biskup.
Budem konať súkromné a verejné akty zmiernej obety a vrúcnej modlitby za večnú spásu duší všetkých, ktorí homosexualitu šíria a praktizujú. Nebudem mať nijaký strach pred novým politicko-ideologickým totalitarizmom teórie rodovej rovnosti, pretože Kristus je so mnou.
A keďže Kristus porazil všetky totalitné systémy minulosti, porazí aj totalitarizmus ideológie gender našich dní.“
Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat!
28. júla 2018 + Atanáz Schneider, pomocný biskup Arcidiecézy Svätej Márie, Astana
https://www.hlavnespravy.sk/aka-je-spravna-katolicka-odpoved-na-pochody-gay-pride/1481420