Blíži sa ďalšie výročie Novembra 1989 a – paradoxne – pribúdajú dôvody na skepsu. Slovensko, katolícka krajina, vtedy s nadšením prijalo náboženskú slobodu.
Lenže s náboženskou slobodou k nám vtrhol aj hedonizmus a praktický materializmus Západu, ktorý začal valcovať náboženské a kultúrne dedičstvo našich predkov. Najväčšia hrozba pre slovenských katolíkov prišla v roku 2004, keď sa Slovenská republika stala členskou krajinou agresívneho vojenského paktu NATO (29. 3. 2004) a zakrátko aj Európskej únie (1. 5. 2004).
Po skončení jednej totality v období rokov 1948–1989 a následnom krátkom období kvázi slobody nastúpila nová totalita, reprezentovaná NATO a EÚ.
Práve vstup Slovenska do NATO bol ukážkou pošliapania demokratických princípov, ktoré servilné vládne štruktúry Slovenskej republiky tej doby teoreticky deklarovali, ale v praxi ignorovali. Ja sám som sa angažoval v záležitosti vypísania referenda o vstupe SR do NATO. Zbieral som podpisy na petičné hárky za vypísanie takého referenda. Nakoniec nás štruktúry novo sa formujúcej euroatlantickej totality prevalcovali a na hlas ľudu sa zvysoka vykašľali.
Bol som vtedy zronený a nešťastný. Môj otec, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami, videl moje citové rozpoloženie a povedal mi slová múdreho starca: „Synu, neber si to tak veľmi k srdcu. To sú také vývojové vlny, ktoré nás v istých obdobiach prevalcujú. Po vojne nás pripojili k Varšavskej zmluve bez toho, aby sa nás niekto pýtal, či s tým súhlasíme. Teraz prišla nová veľká vlna, ktorá nás stiahla do NATO, a tiež sa nás nikto nepýta, či s tým súhlasíme.“
Otcove slová mi padli dobre, ale trvalo ešte dlho, kým som sa vymanil z hlbokého sklamania, ktoré som prežíval. Pochopil som jasne, že sladké rečičky o demokracii v Slovenskej republike sú len mačacím zlatom a že nová totalita bude ignorovať hlas ľudu rovnako ako tá pred ňou.
Keďže som svetlo sveta uzrel v roku 1953, zažil som dve totality. Jednou bola totalita Východného bloku, ktorý združoval krajiny takzvaného reálneho socializmu do roku 1989. Tá sa už skončila. Obávam sa však, že nová totalita, vládnuca v krajinách EÚ v súčasnosti, je omnoho nebezpečnejšia, ako bola tá pred rokom 1989. Prečo?
Pred rokom 1989 nebolo problémom identifikovať nepriateľa. On sám dával na každom kroku najavo, že jeho cieľom je zničenie Katolíckej cirkvi. Robil to veľmi priehľadne, takže človek nemusel byť ani vzdelaný, ani inteligentný nato, aby dokázal nepriateľa identifikovať.
S úsmevom si spomínam na socialistickú propagandu vládnuceho režimu, ktorá bola taká bezzubá, že v porovnaní s dnešnou ideologickou diverziou EÚ mi pripadá ako nevinná hra detí v materskej škôlke. Ideologická diverzia Európskej únie je skutočne majstrovské dielo, dovedené zvrhlými slobodomurárskymi štruktúrami do filigránskej dokonalosti. Také projekty ako Istanbulská zmluva alebo iné výtvory udivujú prefíkaným, pritom do dôsledkov vypiplaným znením.
Našťastie, Katolícka cirkev na Slovensku disponuje rozhľadenými a zásadovými ľuďmi, ktorí dokážu demaskovať aj takéto rafinovaného protivníka, akým je EÚ. Jedným z príkladných katolíckych kňazov je Marián Kuffa, ktorý si svojím životom vydobyl úctu a rešpekt nielen vo svojej domovine, ale aj široko-ďaleko za hranicami vlasti. Tento zbožný a bezúhonný muž otvorene demaskuje zvrátenosť ideológie rodovej rovnosti, spochybňovanie katolíckeho učenia o rodine (skladajúcej sa z jedného otca, jednej matky a detí), ako aj iné zvrhlosti, ktoré nám vnucuje EÚ.
A práve tento znamenitý kňaz sa stal objektom štvavej antikatolíckej kampane, ktorej cieľom je zdiskreditovať katolícky klérus a tým citlivo zasiahnuť Katolícku cirkev na Slovensku. Nedávno Marián Kuffa počas kázne v Bošanoch okrem iného povedal: „Veď pozrite, čo urobili so statočným biskupom Chauturom… A odkázali aj mne cez mojich kamarátov: Chautura už máme, teraz poďme na Kuffu!“
Toto už má jasné známky systematického honu na Katolícku cirkev. Lenže to, čo sa dialo po roku 1948, sa už nikdy nesmie opakovať!
Treba dať na vedomie všetkým otvoreným i skrytým nepriateľom Katolíckej cirkvi, že na Slovensku je dosť katolíkov, ktorí sa vzoprú novej totalite!
My, slovenskí katolíci, si Mariána Kuffu ani iných našich kňazov a biskupov nedáme! Kto je ťažšie chápavý a nedochádza mu to, nevyhnutne narazí… Katolícku cirkev nezlomila jedna totalita so sídlom v Moskve pred rokom 1989. Nezlomí ju ani nová totalita so sídlom v Bruseli, ktorá nastúpila neskôr.
Karol Dučák
http://www.priestornet.com/2018/10/proti-katolickej-cirkvi-sa-vedie-stvava.html