Všade nás má sprevádzať vo všetkom láska. Pápeža, biskupov, aj kňazov. A nás veriacich… Lebo Boh je s nami.
Láska je prvým, najvyšším prikázaním pre celý náš život. Podľa lásky k Bohu sme osobitne súdení. Podľa všetkých skutkov a ich dôsledkov..
Pretože láska je darom a vzťahom. V prvom rade najsvätejšieho Boha voči nám. A láska opätovaná voči Božej láske je našim spojivom s Bohom. A je našim osudom, osudom večným, aj prítomným. Najsvätejší Boh prichádza k nám, dáva nám seba samého, a nie je Mu jedno, ako Ho prijmeme, s akou úctou.
Veľmi trpí našou hriešnosťou. Ak ideme prijímať svojho najsvätejšieho Boha do neposvätených a tak špinavých rúk; a pritom ešte šliapeme po čiastkach Jeho presvätého Tela, v ktorých je On stále sprítomnený ako Boh, tak potom je to osobitným previnením voči Jeho nevýslovnej láske.
Lebo nikdy nemusíme hrešiť, ak spolupracujeme s Jeho milosťou, ak chceme byť oddaný svojmu Bohu.
Sväté prijímanie je pre hlavného hygienika oblátka, sám to nikdy nespojil s vierou veriacich v Boha, ktorý prichádza k nám ako Svätý, nekonečne svätý Boh, Pán Boh zástupov, sudca všetkých. Aj hygienika, aj biskupov podľa stanoviska každého z nich, pretože nie sú všetky rovnaké.
Ak prejavíme milosrdenstvo k Bohu a nezneuctíme Ho svojou neúctou a znesvätením, sme milosrdní k blížnym, On je k nám potom tiež milosrdný.
Všetci veriaci majú voľbu a slobodu ísť na sväté prijímanie, s tou najväčšou úctou voči Vykupiteľovi do úst, napríklad tiež na požiadanie po svätej omši.
Žiaden kňaz to podľa platných inštrukcií svätej Cirkvi nemôže veriacemu odmietnuť. Keby konali tak všetci veriaci, nebolo by naše Slovensko tvrdé voči tomu Bohu, ktorý nás miluje s neporovnateľnou láskou.
Ak sa niekto rozhodne pre prejav neúcty a pripustení znesvätenia prítomného Boha, tak Pán Ježiš veľmi trpí našim rozhodnutím.
Mnohí veriaci to vedia a tak preciťujú, nie sú naplnení, veľa strácajú .. Taká je pravda, ale oveľa horším následkom je zneužitie svojej slobody neúctou k Božskému Srdcu.
A.M