Vážená redakcia! Niekoľko mesiacov som strávil v USA, kde som si privykol prijímať Eucharistiu na ruku.
Žiaľ, túto možnosť na Slovensku nemáme. Prečo je to bežné v katolíckych kostoloch v Nemecku, Taliansku, v iných krajinách sveta, a u nás nie? Rozpačitú situáciu som v tejto súvislosti zažil so svojím priateľom z USA, keď sme boli na svätej omši na východnom Slovensku. Miestny kňaz mu sväté prijímanie na ruku nedal. Nebolo by lepšie ponechať na slobodnej voľbe veriaceho, akou formou chce prijať Eucharistiu? Váš čitateľ Anton Javorský
Vážení čitatelia!
Do redakcie Katolíckych novín prichádzajú žiadosti o vysvetlenie praxe prijímať Eucharistiu. Podľa schválenia Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo Vatikáne, ktorá na žiadosť miestnych biskupských konferencií povoľuje na určitých územiach prijímať Eucharistiu na ruku, je možné prijímať ju aj takýmto spôsobom, pričom si ju prijímajúci sám vloží do úst. Takáto prax je zaužívaná najmä v západnoeurópskych krajinách. V našich podmienkach ostáva v platnosti pôvodná forma prijímania Eucharistie na jazyk. Spočíva v tom, že veriaci ju prijímajú priamo do úst. Z toho vidno, že Katolícka cirkev dáva prednosť pôvodnému spôsobu prijímania Eucharistie. Tento spôsob platí všade tam, kde o povolenie kongregácie prijímať Eucharistiu na ruku biskupská konferencia nežiadala. Tak je to aj na Slovensku.
Za zachovanie miestnych zvykov hovorí aj to, že krajiny, kde pristúpili k praxi prijímať Eucharistiu na ruku, vyrábajú na bohoslužobné účely pevnejšie hostie, ktoré sa nedrobia. Naproti tomu v ostatných krajinách, kde veriaci prijímajú Eucharistiu na jazyk, používajú jemnejšie a tenšie hostie.
Všeobecne platí zásada, že cudzí štátny príslušník má rešpektovať prax prijímania Eucharistie podľa zásad Katolíckej cirkvi a usmernení biskupskej konferencie danej krajiny. To znamená, že v našich podmienkach má cudzinec akceptovať prijímanie Eucharistie na jazyk.
Aká je však skutočnosť? Často sa stáva, že cudzinci u nás na svätej omši toto pravidlo nerešpektujú. Nemusíme hneď za tým hľadať zlovôľu alebo nejakú formu ostentatívneho správania. Cudzinci sú neraz presvedčení, že prax prijímania na ruku je všeobecne zavedená všade. Na bohoslužbách sú potom nemilo prekvapení, keď im služobník Cirkvi odmieta položiť Eucharistiu na nastavenú dlaň. Je otázka, či máme byť radšej svedkami akéhosi individuálneho „zápasu” medzi kňazom (mimoriadnym rozdávateľom svätého prijímania) a prijímajúcim – cudzincom, čo vyznieva nedôstojne a teatrálne, alebo je tu alternatíva, podľa ktorej kňaz ustúpi zo zásad a podvolí sa žiadosti prijímať na ruku…
Eucharistia vyjadruje aj puto jednoty spoločenstva Cirkvi. Jej prijatie si vyžaduje primeranú kultivovanosť a čistotu svedomia, vonkajší prejav by mal zodpovedať vznešeným účinkom Eucharistie. Odporúčame veriacim, aby svojich hostí zo zahraničia najprv informovali o praxi prijímania Eucharistie na Slovensku. Tak sa určite vyhneme rôznym konfliktným situáciám v rámci bohoslužieb. Ak by sme na to zabudli a vopred by sme ich neinformovali, netreba z toho robiť tragédiu. Naši kňazi poznajú zásady Cirkvi. V individuálnych prípadoch radšej ustúpia. Prvoradá je dôstojnosť samého úkonu svätého prijímania. Nemusí to hneď znamenať hrubé porušenie sviatostnej disciplíny, ale ide o to, aby sme si dokázali vážiť, že aj cudzí štátni príslušníci u nás prichádzajú na bohoslužby a úprimne túžia po sviatostnom pokrme. Táto skutočnosť nech zaváži najviac.
ThDr. ŠTEFAN VITKO, PhD., ThDr. JURAJ SPUCHĽÁK, PhD.